Odborná referencia s kazuistikou k dielu Ženy, ktoré milujú priveľmi

Autor: Jana Špániková

 

Autor diela: Robin Norwoodová
Kazuistika je k príbehu Milujete muža, ktorý vás nemiluje (s. 13-36)
Do slovenčiny preložila: Silvia Čechová
Rok vydania: 1994
Jazyk: slovenský

Popis

Témy: nefunkčné partnerské vzťahy, spoluzávislosť, syndróm naučenej bezmocnosti

Terapeutické ciele:  sprevádzanie a edukácia vo vzťahovom pripútaní, alkoholická závislosť, spracovanie zaťažujúcej emočnej udalosti z detstva, podpora znovunadobudnutia osobnej slobody a nezávislosti, aktivovanie schopnosti rozhodovať sa a konať, podpora sebadôvery a sebavedomia, svojpomoc a podporné skupiny

Odporúčaná veková skupina: dospelá populácia – ženy

Forma práce: individuálna, skupinová

 

Stručný obsah úvodného príbehu Milujete muža, ktorý vás nemiluje:

Spolužitie s nemilujúcim partnerom a zároveň príležitostným alkoholikom je náročné a základom prečo tomu tak je, je pôvodná nefunkčná rodina. Hrdinka príbehu Jill sa zoznámila neplánovane na jednom večierku s partnerom Randym a pre ňu to bolo hneď od začiatku vášnivé vzplanutie. Pre Jill táto známosť predstavovala osudovú lásku a chcela si tento vzťah udržať za každú cenu. Nedokázala ho však realisticky zhodnotiť a trpela v ňom, pričom za všetky nedorozumenia a konflikty obviňovala len a len seba, nedokázala ani len pripustiť možnosť riešenia vzťahového nedorozumenia rozchodom. Dala si za úlohu zvládnuť vzájomné nedorozumenia a v tomto boji vyhrať a oslobodiť potlačovanú lásku v ňom. Zaumienila si, že bude Randyho bezpodmienečne milovať a bude mu všemocne pomáhať. Postupne ustupovala od svojich potrieb a nárokov na vzťah, v dôsledku  čoho sa úplne dostala pod jeho vplyv. Zistila, že túto opakujúcu situáciu, ktorá sa jej teraz vrátila, už raz zažila a opakovala  v nej to, čo si už raz  zažila – že bola odmietaná.

Sama Jill pochádzala z nefunkčnej rodiny, kde boli denno-denné konflikty a hádky a tak ani nemala predstavu, čo má sama tolerovať v disharmonickom vzťahu rodičov a rodiny. Neverila svojim pocitom, preto boli potlačené a toto považovala za normu. Dysfunkčná rodina odmietala realitu, tak dostala toto posolstvo do svojho života a vytvorila si svoj osobitý postoj k všetkým vzťahom. V dôsledku toho ani neodhadla to, že za odmietavým a chladným správaním partnera bola jeho závislosť na alkohole.

Ak dospelá žena, ktorá vyrastala v dysfunkčnej rodine často neverí svojim pocitom a tak sa ani nimi neriadi, opakovane reaguje aicky tak, ako to zažila a v čom vyrastala. Z minulosti bol pre ňu vzťahový vzorec – citový chlad a útlak ako prirodzený životný vzorec a základná norma spolužitia.

 Autorka knihy Robin Norwoodová použila príbehy zo svojej – terapeutickej praxe a charakteristiky žien, ktoré príliš milujú, zhrnula do 15 bodov, ktoré tvoria súčasť knihy.

 

Opis možností profesionálnej pedagogickej/terapeutickej práce:

 Využitie  príbehu z praxe  s klientmi prináša obohatenie, rozšíri terapeutický proces a získa zážitkový potenciál v procese liečby. Biblioterapia, špeciálne s prvkami edukácie je nápomocná v procese poradenstva, či terapie, nielen pre jednotlivca, pár i skupinu,  ale je prínosná  aj pre liečebných pedagógov v pomáhajúcich a poradenských profesiách. Využíva príležitosť podieľať na vyhodnotení klientových nespracovaných spomienok aj reálnych udalostí  spojených traumatickou udalosťou, ktorá sa stále aktivizuje a vstupuje bez jeho  pochopenia do aktuálneho života. Cez proces biblioterapie môže klient získať lepšie porozumenie samého seba a zároveň  vyhodnotiť a pochopiť svoje osobné „zranenia a životné straty“.

Konkrétnym biblioterapeutickým cieľom je proces, kde prečítaním/prerozprávaním  vybratého príbehu  napomáhame klientovi reflektovať a reagovať na svoju zažitú náročnú životnú situáciu v bezpečnom odstupe a prostredí. Terapeutický potenciál biblioterapie je obsiahnutý v tom, že sa klient môže plne pohrúžiť do počutého príbehu a zažiť si tak vlastné podobenstvo. V tomto procese dochádza k identifikácii s obdobnými ťažkosťami a aj stotožnením sa s myšlienkami symbolickej postavy či samotného predkladateľa príbehu. On sám v tomto procese spoluprežíva obdobné emócie, čo poskytuje významný zmysel pre podobnosť s klientovou vlastnou životnou situáciou. Samotný príbeh a jeho prežívanie môže u klienta vyprovokovať proces zmeny a nasmerovať ho k novým myšlienkam či postojom. Po vnútornom upokojení z vnútorného zrkadlenia príbehu v jeho živote, klient sám vyhodnotí a aj sám môže prijať dôležité rozhodnutia vo svojom živote. Dochádza k jeho aktivizácii, kedy on sám ponúka vlastný rozbor svojich možností aj svojpomocné riešenia a to optimálny efekt terapeutického sprevádzania.

Desiatky rokov sa sama vo svojej psychoterapeutickej praxi stretávam s klientmi – prevažne ženami z nefunkčných rodín s množstvom prežitých, ale nespracovaných traumatických udalostí, ktoré svojou závažnosťou presahovali obvyklú detskú skúsenosť. V dôsledku tejto skúsenosti dieťaťa vzniká pocit vlastnej bezmocnosti, neschopnosti sa vedome brániť a vyvinúť zmysluplnú proti-akciu. Nezriedka dochádzalo k strate pocitu osobnej moci, s neschopnosťou rozhodovať sa za seba a aj primerane reagovať. Obdobné prejavy správania sú prítomné u detí, ktoré sú účastné domáceho násilia, šikany s fyzickým, sociálnym alebo psychickým ublížením. Traumatická skúsenosť a možné poškodenie mozgu následne vplýva na ich emocionálne a psychické zdravie a tým prispieva aj k strate sebadôvery, sebaistoty a sebaúcty. Zároveň je často u týchto detí -prítomná sociálna inhibícia, čo môže byť spúšťačom sebapodceňovania až sebapoškodzovania, taktiež izolácie a vyhýbaniu sa sociálnym vzťahom.

 

Kazuistika k príbehu „Milujete muža, ktorý vás nemiluje“(s. 13 – 36)

 Finálnym príchodom do ambulancie klientka vyjadrila dôvod návštevy – zvládnuť úzkostný stav, ktorý je asi dôsledkom postcovidovej recidívy. V priebehu úvodného stretnutia doplnila svoje anamnestické informácie aj o problémoch v partnerskom spolužití.

Sociálna charakteristika:

Vek 35 rokov, manažérka významnej korporatívnej spoločnosti v meste. Vysokoškolské vzdelanie a zahraničné postgraduálne štúdium a pobyty v zahraničí. Rozvedená s jedným dieťaťom – dcéra má 9 rokov. Okrem v úvode naznačených zdravotných ťažkostí je „bez iných vážnejších záťaží a zvláda životné výzvy v plnej sile“. Zatiaľ jediné manželstvo uzavrela po veľmi krátkej známosti, manželský zväzok trval krátko 3-4 rokov. Po rozvode ostala bývať s dcérou a história jej života sa opakovala. Druhý a súčasný partner s ktorým žije približne 5 rokov, je jej bývalý kolega z práce, je „slobodný“ s jedným záväzkom (syn, 8 rokov, kontakt s chlapcom je limitovaný jeho matkou).

Dôvod návštevy ambulancie a popis problému:

Klientka si párkrát dohodla stretnutie a niekoľko krát ho vzápätí zrušila. Ako dôvod prvej návštevy uviedla, že si želá zvládnuť svoj úzkostný stav a zvládať stres v zamestnaní. V priebehu úvodného stretnutia doplnila o skutočnosti z problémového partnerského spolužitia. Okrem „post- covidu“ ju dva roky vyčerpáva neusporiadané spolužitie s partnerom, ktoré je spojené najmä s jeho častým užívaním alkoholu (? podozrenie na drogy) a zároveň jeho neschopnosťou sa presadiť v zamestnaní. Ona nechce opakovať svoj rodinný príbeh, ale tiež ho nechce ani stratiť, lebo ho miluje, avšak nevie sebe a ani jemu pomôcť.

 Popis podporného procesu a práca s príbehom:

V úvode prvého stretnutia klientka poskytla subjektívny obraz seba, svojich problémov v kontexte jej osobného – partnerského a rodičovského života. Sama zhodnotila, že jej problémy s úzkosťou (na ktorú si navykla aj v detstve) nie sú vcelku spôsobené obdobím covidu, ale aj jej osobným životom.

Opísala svoje detstvo ako chmúrne, keď otec opustil ich matku a ona vtedy celkom tomu ani nerozumela. V  malom meste kde žila to bol rozvod neobvyklý a pre ich širšie rodinné spoločenstvo výnimočné. Vyrastala teda od ranného detstva sama bez súrodencov, len s matkou. Otec rodinu opustil keď mala 3 roky, vzájomný vzťah medzi nimi nebol vytvorený. Odmietala ho ako otca a tiež ako jej blízku osobu.

V škole sa dobre učila, snažila sa správať sebavedomo a príjemne, chcela sa zapáčiť a prezentovať. Svoju izbu mala vyzdobenú získanými oceneniami zo súťaží a tiež často vystupovala na školských a mimoškolských slávnostiach. Mama, nakoľko bola prevažne „samoživiteľka“, sa usilovala si zabezpečiť prostriedky na náklady domácnosti a obživu. Dôležitý bol pre ňu „slušný štandard“ a udržať si  vyhovujúci spoločenský život. Stále negatívne v sebe prežívala a nosila pocit hanby za to, že je rozvedená. Naučila sa a tak viedla aj svoju dcéru, aby predstierala, že je na „oko“ všetko v poriadku.

Tina však už vtedy sama vedela, že je iná, nevedela sa spontánne úprimne tešiť a preukázať lásku, súcit a prijať ocenenie druhých. Navonok sa v živote vždy snažila vyzerať lepšie, úspešnejšie a byť kariérne i  finančne dobre zabezpečená. Tým, že nevyrastala s otcom, nenaučila sa ,ako sa má správať k mužom. Pre uznanie okolia sa začala viac venovať svojmu zovňajšku a vonkajšiemu správaniu. Tento jej „program“ zabral najmä vysokej škole a aj v tejto oblasti bola úspešná a využívala aj svoju sexuálnu atraktivitu. Po štátniciach sa vydala bez dlhšej známosti a hneď v začiatku manželstva sa im narodilo dieťa – dcéra.

Prvé roky manželstva boli pokojné, aj keď narodením dcéry sa situácia zmenila. Samotná starostlivosť o dieťa ju neuspokojovala, venovala sa viac aktivitám zameraných pre jej profesionálny rast a svoje zabezpečenie. Táto snaha vyžadovala priveľa cestovania mimo domu a dokonca aj do zahraničia. Rodine a manželstvu sa odcudzovala a starostlivosť o dcéru prenechala matke, ktorá si podľa nej tým „ splácala svoj dlh“. Vzťah s manželom sa postupne stal nefunkčným, nakoľko aj on často pracovne bol mimo a aj prespával kade kde. Odcudzili sa a ona vedela, že manžel  má paralelný  – mimomanželský vzťah. Dosiahol sa takto dôvod k rozvodu a po dohode sa zakrátko aj rozviedli. Do rozvodu trvalo manželstvo 4 roky, potom niekoľko rokov žila sama s dieťaťom a čiastočne aj s matkou, neskôr keď bola vnučka viac samostatná, sa stará matka vrátila k sebe domov.

Klientka práve v tom čase obnovila vzťah s mužom, ktorý sa po čase prisťahoval do jej postele a domácnosti. Jej terajším partnerom je bývalý kolega, ktorého poznala na predchádzajúcom pracovisku a on bol vtedy jej podriadený. Napriek tomu, že už nie sama, finančne ťahá celú domácnosť a na partnera nedá dopustiť. Opisuje ho v dobrom svetle – bol to vždy príjemný muž,  ktorý sa jej páčil, vedel o nej všetko a jedine on jej rozumel, chápal ju a ochraňoval. On sám v tom období potreboval pre zmenu jej pomoc a ona ho prijala. Neskôr sa dozvedela, že partner má dcéru a platí aj vyživovaciu povinnosť.

Terapeutická intervencia a práca s príbehom:

Po úvodnej návšteve sme sa s klientkou dohodli na dvojtýždennej pauze, kedy sa oboznámi s príbehom Milujete muža, ktorý vás nemiluje a sama prehodnotí pokračovanie v terapii.  Dohoda o procese v terapii obsahovala účasť celkovo aspoň na 6 stretnutiach, raz za týždeň maximálne raz za 10 dní, medzičas bol venovaný samotnej reflexii prečítaných príbehov žien v spoluzávislosti. Klientka dostala len výber jednotlivých príbehov z knihy, ktoré zhodnotila počas realizovaných terapeutických stretnutí.

Biblioterapeutická práca s knihou  vyžaduje nielen oboznámenie sa s príbehom, ale aj vnútorné spracovanie a reflexiu so skúsenosťou klientky v terapii so svojimi zlyhaniami, s chybami, ohrozeniami, paralelami a následne s prijatím svojho vlastného rozhodnutia a finálnym smerovaním k zmene.

Na následných piatich stretnutiach a v čase medzi nimi postupným čítaním jednotlivých príbehov z knihy „Ženy, ktoré milujú priveľmi“ a ich interpretáciou a pochopením klientka nachádzala osobnú reflexiu a objavovanie zabudnutých, ale vtedy formovateľných osobných udalostí a spomienok. Postupne našla svoje odpovede a cez terapeutickú interpretáciu a objasnenie uvidela už len svoj zmysel a cieľ na ceste životom.

Počas trvania terapie bola klientka poznaním príbehov iných žien niekedy až paralyzovaná. To, čo  ženy v príbehoch vypovedali, bolo často o nej samej. Zažívala celú škálu emócií – od hnevu cez smútok k radosti a prekvapeniu. Častokrát musela príbehy prestať čítať aj niekoľko dní si dať pauzu, poskytnúť si čas a hľadala svoje odpovede a paralely vo svojom životnom príbehu. Na tomto spôsobe práce sme sa dohodli na základe mojej vlastnej skúsenosti, kedy v predchádzajúcich prípadoch ženy knihu rýchlo prečítali – teda použili – „užili ich ako tabletku“ s očakávaním, že ich pokoj a osobná spokojnosť je už takto „vybavená“.

Predbežný záver:

Klientka po 6.dohodnutých terapeutických stretnutiach ukončila dohodnutý terapeutický proces a pokračujúce stretnutia boli dohodnuté už len podľa jej potreby. Následne dodržiavala frekvenciu stretávania raz mesačne v ambulancii za účelom korekcie jej novonadobudnutého pohľadu na minulosť, detstvo a vzťahy, robila korekciu so súčasnosťou a jej terajšími potrebami. Terapeutický efekt v hodnotení klientkou bol  nadobudnutie rokmi potláčanej sebaúcty a láskavosti k sebe. Je rozhodnutá si toto poznanie pripomínať a hlavne chce sa chrániť pred zlyhaním a možnou recidívou a naučiť sa ako to urobí.

Partnerský vzťah zotrval, partner sám sa objednal na terapiu a rozhodol sa „zatiaľ“ pre ambulantné liečenie (uvedené je s ?, o uskutočnení zatiaľ nie sme informovaní. Potrebuje aj on obnovu ich a svojho rodičovského vzťahu k synovi,  s tým, že svoj postoj komentoval slovami, že „keď to ona dokázala, snáď to dokáže aj on“. Klientka si chce ešte počkať na jeho úsilie a dodržanie sľubu, ktorý jej dal. Rozhodne nechce už také spolužitie spred začatia jej terapie. Bude sa usilovať aby sa tie stavy úzkosti a neslobody už neopakovali a tiež sa nebude viac zaoberať tým, ako pôsobí na druhých, ale viac tým, ako sa cíti so sebou a hlavne v sebe. Dôležitá je ona a chce tomu definitívne aj uveriť.

Teraz už vie čo chce a drží sa doporučenej rovnice: priznať si problém + nebáť sa požiadať  o pomoc + nezľahčovať si „to“ + prijať podporu druhých = a mať zmysluplný život.

Použitá literatúra:

Bentovim, Arnon. 1998. Týraní a sexuální zneužívaní v rodinách. 1. vyd. (Preložil Vratislav Janda, 1998) Praha: Grada Publishing, spol. s r. o., 118 s. ISBN 80-7169-629-3.
Horney, Karen. 2002.  Psychológia ženy. 1. vyd. Bratislava: Aspekt, 2002. 200 s. ISBN 80-85549-36-2.
Klimeš, Jeroným. 2005. Partneři a rozchody. 1. vyd. Praha: Portál, 240 s. ISBN 80-7367-045-3.

 

Neprešlo jazykovou úpravou!

 

Kartu odporúčaného diela s kazuistikou vytvorila:
PaedDr. Jana Špániková, PhD.,  Ambulancia liečebnej pedagogiky TeraViva, Bratislava, 16. marca 2023

Možnosť konzultovať indikácie a kontraindikácie diela, špecifické postupy alebo skúsenosti, pred, počas a po použití diela s autorom odporúčania: áno

 

Odporúčaný spôsob citácie:

Špániková Jana. 2023. Odborná referencia literárneho diela s kazuistikou k príbehu Milujete muža, ktorý vás nemiluje z publikácie Robin Norwoodovej Ženy, ktoré milujú priveľmi. In Kotrbová, K. a kol.: Biblioterapia.sk. Bratislava: PRO SKIZP – Združenie na podporu rozvoja Slovenskej komory iných zdravotníckych pracovníkov, 2023. ISBN 978-80-974667-0-1 Dostupné na: https://www.biblioterapia.sk/publikacia/odborna-referencia-s-kazuistikou-k-dielu-zeny-ktore-miluju-privelmi/

 

Príspevok vznikol vďaka podpore z programu Európskej únie Erasmus+, Kľúčová akcia 2 – Spolupráca medzi organizáciami a inštitúciami, KA210 -Malé partnerstvá pre spoluprácu v oblasti vzdelávania a prípravy. Názov projektu „Prototyp on-line učebnej pomôcky pre biblioterapiu”, číslo projektu 2022-1-SK01-KA210-VET-000082483. Reprezentuje názor autora a Európska komisia nezodpovedá za akékoľvek použitie informácií v ňom obsiahnutých.

Ďalšie informácie

Bibliografické údaje

Príbeh Milujete muža, ktorý vás nemiluje, s. 13-36
z publikácie „Ženy, ktoré milujú priveľmi“
Autor: Robin Norwoodová
Preložila: Silvia Čechová
Rok vydania: 1994

Slovenská/česká verzia: https://knihobot.sk/b/2787847?gclid=CjwKCAjwzuqgBhAcEiwAdj5dRr3vQdzznLwDdYbxFc062wSWKc49beFRvHGnJn5wlt1bvr34sv0IlhoCt_YQAvD_BwE
Anglická verzia: https://www.najlacnejsie-knihy.sk/kniha/women-who-love-too-much.html
Maďarská verzia

Poradie vydania: 1. vydanie
Vydavateľ: INA, spol. s r. o. Bratislava
Celkový počet strán: 256
ISBN 80-85680-57-2