Popis
Výchovné/terapeutické ciele: budovanie schopnosti odhadnúť nebezpečnú situáciu, kedy neplatí, že si nesmieme vymýšľať a klamať
Odporúčaná veková skupina: 9-15 rokov
Primárna cieľová skupina: pre každé dieťa, ale hlavne pre „dobré“ deti, ktoré majú veľký zmysel pre pravdovravnosť [1]
[1] Upozornenie!: Takéto ciele možno stavať iba po dohode s rodičmi dieťaťa, ak sa s nimi stotožňujú, pretože ide o zmenu morálneho štandardu dieťaťa, ktorý ba mal ladiť so štandardom rodičov, ktorí sa s takýmito cieľmi stotožňujú!
Sekundárna cieľová skupina: rodičia detí, ktorí prísne vedú deti k pravdovravnosti a nezohľadňujú spoločenský kontext , resp. bezpečie dieťaťa v situácii1
Forma práce: individuálna, skupinová
Stručný obsah diela:
Myška prechádza „hlbokou tmavou horou“ a na ceste stretne zvieratká: líšku, sovu a hada. Všetky tieto zvieratká chcú myšku zjesť a tak ju lákajú k sebe bližšie, do svojej nory. Myška je však bystrá, odhadne situáciu. Vie, že sa môže zaraz ľahko stať korisťou a tak si vymyslí príbeh. Ide vraj na obed ku Grufalovi. Je to obrovský netvor, má krivé pazúre, na chrbte ostne, jazyk čierny, strašné kly. A veľmi rád vraj jedáva líšku na ražni, soviu zmrzlinu, či hadiu praženičku. Zvieratká sa vždy zľaknú a nechajú malú myšku na pokoji.
Autorka však v príbehu vytvorila malý vtipný zvrat. Ako tak myška putuje ďalej temným lesom, stretne Grufala. Netvor sa veľmi poteší, pretože myška je jeho obľúbené jedlo. Ale múdra myška zachová rozvahu a predstaví sa ako najhroznejšie zviera v celej hore. Ak Grufalo neverí, tak mu to môže názorne ukázať. Vyzve ho, aby išiel s ňou navštíviť zvieratká v lese: líšku, sovu a hada. Myslíte, že sa myšky s Grufalom zvieratká báli?
Opis možností odbornej pedagogickej/terapeutickej práce:
Predpokladajme, že myška musí prejsť tmavým hustým lesom, alebo sa tam ocitne náhodou. Možno koná tak uvážlivo, lebo má výborný úsudok alebo dosť skúseností, lebo tmavou horou už v minulosti šla. Preto ju smrteľné nebezpečenstvo nevydesí a neparalyzuje, ale dokáže ho dôvtipne vyriešiť.
V každom prípade, príbeh nám v obrazoch ponúka exemplárnu situáciu, v ktorej sa niekto nachádza vo veľkom nebezpečenstve a aby sa z neho vymanil, klame a vymýšľa si. Aj keď deťom radíme, že vždy musia hovoriť pravdu, učíme sa na nej, že nie vždy je pre nás pravda prospešná. A pokiaľ nám to má zachrániť život, je dokonca nutné klamať a vymýšľať si.
Avšak rovnako dôležité je i správne odhadnutie „smrteľného nebezpečenstva“. Mnohokrát deti klamú, pretože cítia skutočný strach z hnevu rodiča a pod. Grufalo nám dáva dôvody rozprávať sa s deťmi o situáciách, ktoré sú reálne nebezpečné a ktoré sú „len“ nepohodlné. Môžeme podať dieťaťu viacero príkladov, kedy bolo nevyhnutné a „život zachraňujúce“ hovoriť pravdu, a kedy naopak.
Motív rozprávky môžeme vyskúšať použiť i v rámci riadenej imaginácie. Jej hlavnou témou je vstup do temnej hory a stretnutie s jej obyvateľom/obyvateľmi. Dôležité je imagináciu dôsledne viesť k úspešnému zvládnutiu nástrah. Postupne sa môžeme pýtať napríklad otázky:
Koho na ceste lesom v rozprávke stretávaš?
Hovorí ti ten tvor niečo?
Čo robí?
Dalo by sa niečo urobiť, aby si zostal chránený, prípadne ak treba, aby zmizol?
Čo myške najviac pomohlo?
Vedel by si si pomôcť podobne ako ona?
Čo, alebo kto by ti v tejto situácii mohol pomôcť a ako?
Čo by si mohol v predstave urobiť pre seba, aby si situáciu zvládol rovnako dobre, alebo ešte lepšie ako myška v rozprávke?
Keby si bol radcom myšky, čo by si jej poradil, že by mohla ešte urobiť, aby bola živá a šťastná?
a podobne.
Dôležité je klásť otázky tak, aby sa nimi neprehlbovali obavy dieťaťa z nebezpečnej situácie. Teda, v prvom rade aby dieťa rozpoznalo nebezpečnú situáciu (čo hovorí ten tvor a čo konkrétne robí – dieťa vyjadrí). Pritom sa dá dieťa priviesť k tomu, čo sa môže stať (dôsledkové myslenie) a môže samo hľadať alternatívne riešenia situácie, teda nielen útek (alternatívne myslenie) podľa Spivack a Shure, 1975 (in Diešková, 2005, s. 47).
Na tento účel je vhodné po imaginácii nechať dieťa, nech práve zažité obrazy nakreslí a až potom sa s ním o nich porozprávať. Imaginácie s deťmi treba vždy viesť opatrne a pomáhať na záver dieťaťu vrátiť sa z nebezpečného miesta v predstave do bezpečia, kde je spokojné a dokáže hovoriť (nemlčí).
V imaginácii sa môžu u detí aj dospelých vyskytnúť dramatické momenty a vynoriť citlivé, búrlivé obsahy z podvedomia, preto táto metóda patrí do rúk skúseného psychoterapeuta.
Použitá literatúra:
Diešková, Viera. 2005. Základy sociálnej pedagogiky. Bratislava: Občianske združenie Sociálna práca, 2005. 97 s. ISBN 80-89-18508-8
Uhrová, Eva Dorota. 2005. Imaginácia ako zrkadlo. s. 31-33. Nové Zámky: PSYCHOPROF. 143 s. ISBN 978-80-96879-85-4
Neprešlo jazykovou úpravou!
Kartu odporúčaného diela vytvorila:
Čaputová Barbora, Spojená škola Bratislava, 14. január 2023
Odporúčaný spôsob citácie:
Čaputová, Barbora. 2023. Grufalo – referencia literárneho diela. In Kotrbová, K. a kol.: Biblioterapia.sk. Bratislava: PRO SKIZP – Združenie na podporu rozvoja Slovenskej komory iných zdravotníckych pracovníkov, 2023. ISBN 978-80-974667-0-1 Dostupné na: https://www.biblioterapia.sk/publikacia/odborna-referencia-diela-grufalo/
Príspevok vznikol vďaka podpore z programu Európskej únie Erasmus+, Kľúčová akcia 2 – Spolupráca medzi organizáciami a inštitúciami, KA210 -Malé partnerstvá pre spoluprácu v oblasti vzdelávania a prípravy. Názov projektu „Prototyp on-line učebnej pomôcky pre biblioterapiu”, číslo projektu 2022-1-SK01-KA210-VET-000082483. Reprezentuje názor autora a Európska komisia nezodpovedá za akékoľvek použitie informácií v ňom obsiahnutých.
