Odporúčaný postup k dielu Nebojím sa tmy

Popis

Terapeutické ciele: zmiernenie strachu z tmy, zlepšenie zaspávania
Veková skupina: 4-8
Forma práce: individuálna

Stručný obsah diela:
Jedného večera Miško, Lukášov starší brat, rozprával hrôzostrašné historky, po ktorých sa Lukáško bál zaspať. Vymýšľal si rôzne dôvody, aby za ním prišla mama a rozsvietila svetlo v izbe. Lukáš sa bál, že sú vonku strašidlá a tak ho mama zobrala do záhrady s baterkou, aby spolu odhalili pôvodcov rôznych podivných zvukov a pohybov.

Popis možností odbornej pedagogickej/terapeutickej práce:
S knižkou je možné pracovať v skupine detí, napr. v materskej škole alebo v individuálnej terapeutickej práci (prípadne s dieťaťom pracuje rodič).

Postup práce s príbehom je možný nasledovne:

1. Spoločné čítanie (predčítanie terapeutom či rodičom) a prezeranie ilustrácií. Dôležité je nechať dostatok času na listovanie knihou a na vstrebanie príbehu, tak aby ho bolo možné prepojiť s vlastnými skúsenosťami.
2. Rozhovor s dieťaťom/diskusia. Otázky k tomuto príbehu môžu byť nasledovné:

• Prečo Lukáško nemohol zaspať? Čoho sa bál? Čo pri strachu prežíval (čo robilo jeho telo, ruky…)
• Je správne, že ho starší brat strašil? Urobil to naschvál? Myslíš, že je v poriadku ostatné deti strašiť?
• Ako sa Lukáško cítil, keď išiel s maminkou odhaľovať podivné zvuky? Myslíš, že sa stále bál? Pomohlo mu to? Čo ešte mohla maminka urobiť, aby Lukáškovi pomohla?
• Čo alebo kto by mu ešte mohlo pomôcť? Čo mohol Lukáško urobiť sám, aby sa menej bál? Čo pomáha tebe?

3. Po rozhovore môžeme využiť niektoré podporné nadväzujúce techniky (vhodné je v motivácii k aktivite poukázať na prepojenie s príbehom):

• Poznávanie zvukov. Dieťa zatvorí oči, prípadne ich má zaviazané. Dospelý vydáva rôzne zvuky, prípadne ich púšťa z nahrávky. Úlohou dieťaťa je zistiť, o aký zvuk sa jedná, prípadne čo daný zvuk vydáva. Vhodné je nechávať medzi jednotlivými zvukmi pauzu, aby malo dostatok času porozmýšľať. Po dohodnutom počte zvukov sa produkcia preruší a dieťa môže povedať svoje tipy. Začať by sa malo jednoduchými a „nepodozrivými“ zvukmi. Keď sa dieťa osmelí, je možné použiť aj trochu strašidelné zvuky, pri ktorým dieťa zistí, že aj desivé zvuky môžu mať nedesivé vysvetlenie. Dôležité je zabezpečiť, aby dieťa nemalo veľmi veľký strach. To je možné docieliť napr. tým, že terapeut (rodič) pri ňom celý čas sedí, drží ho za ruku. V prípade, že sa využije nahrávka, nie je nutné, aby aktivita prebiehala v tme. Pokiaľ pracujeme v skupine, je možné nechať deti aktívne participovať na aktivite tým, že postupne deti samé vydávajú rôzne zvuky (napr. dupú, vŕzajú stoličkou, trhajú papier….).
• Tma a svetlo. Dospelý opakovane zažína a zhasína svetlo, aby dieťa videlo ako vznikajú rôzne tiene, a že aj to, čo po tme vyzerá hrôzostrašne, je iba neškodný predmet. Dospelý (prípadne samo dieťa) môže predmety, ktoré v tme pôsobia zvláštne, sám rozmiestniť po miestnosti a nechať deti hádať, čo je to za predmet (skupinu predmetov). Následne zažne svetlo a skontroluje objekt za svetla.
• Hra s tieňmi. V miestnosti sa zhasne (prípadne sa zatemnia okná). Na stenu sa zameria svetlo zo stolnej lampy (prípadne z projektoru). Deti môžu skúmať svoj tieň na stene, ako sa pohybuje, mení veľkosť, keď sú bližšie/ďalej od zdroja svetla. Následne môžu deti z rúk vytvárať tiene rôznych zvierat, pokiaľ to vedia. Ak nie, naučí ich to dospelý. Cieľom je zistiť, ako funguje tieň a znížiť tak strach z neho.
• Tieňový les. Deti si vyrobia jednoduché plošné papierové bábky. Môžu ich vystrihnúť aj z pripravených šablón (rôzne zvieratká, stromy). Následne spoločne vytvoria nočný tieňový les (každé dieťa predvádza vybranú bábku aj so zvukom). Postup je rovnaký ako pri hre s tieňmi. Cieľom je poznanie, že tiene môžu byť aj zábavné.
• Poznávanie miestnosti po tme. Dieťa spolu s dospelým najprv chodia po miestnosti a skúšajú sa v tme orientovať a poznávať predmety. Neskôr môžu skúsiť robiť v tme bežné denné činnosti (pripraviť si jedlo a konzumovať, umývať si zuby a pod.) a všímať si pri tom svoje pocity.
• Superhrdina v maske. Deťom sa predložia obrázky superhrdinov (napr. rodina Úžasných, Batman, Supergirls ai) a dospelý sa ich spýta, čo majú títo superhrdinovia spoločné. Navedie ich na to, že majú masku. Myslíte si, že aj nám by niečo také pomohlo bojovať proti strachu?, Myslíte, že aj superhrdinovia môžu mať strach, keď čelia nebezpečenstvu? „Aj my sa môžeme stať SUPERHRDINAMI a SUPERHRDINKAMI a nosiť takéto super masky.“ Deti majú za úlohu nakresliť seba ako superhrdinu v maske. Dospelý sa detí pýta, či maska stačí v boji proti strachu, alebo môžeme použiť ďalšie zbrane? Aké? Čím ho môžeme ešte zneškodniť? Deti do obrázku dokreslia ďalšie nástroje boja proti strachu. Následne sa s deťmi o jednotlivých kresbách diskutuje.
• Maľovanie masky. Deti majú za úlohu namaľovať (dozdobiť) bielu papierovú škrabošku tak, aby sa v nej dieťa cítilo ako superhrdina (môže a nemusí sa inšpirovať nakresleným obrázkom z predchádzajúcej aktivity). Masku potom môžu použiť napr. vo vizualizácii, nočnej hre alebo aj pri zaspávaní.
• Vizualizácia. Deti si ľahnú a skúsia si predstaviť to, čoho sa boja (bubáka, v izbe večer…), tak ako Lukáško v príbehu. Dospelý nechá deťom chvíľu času, ale nie moc dlho, aby sa ich strach nevyšplhal do vysokej intenzity (v individuálnej práci je možné dieťa napr. držať za ruku). Nasleduje zmena: „A teraz to vyskúšame inak. Proti strachu fungujú aj pekné predstavy. Myslíte, že Lukáš mohol tiež na niečo pekné myslieť? Pomohlo by mu, keby si predstavil, že v izbe pri zaspávaní je niekto, kto ho upokojí? Skús si také niečo vymyslieť aj k tvojej situácii.“ Deti si vybavia príjemnú situáciu a tú potom dotvoria v podľa vymyslenej príjemnej predstavy (napr. ochranný štít, maminku…). Vizualizáciu je potrebné trénovať, zo začiatku zvyčajne dieťa pri pocitoch strachu nie je schopné vytvoriť si a udržať dostatočne silnú pozitívnu predstavu, preto terapeut dieťaťu spočiatku ponúka, čo by mu mohlo pomôcť ale zároveň ponecháva naň, či a čo z toho použije. K podpore je možné využiť aj nasadenie predom pripravenej masky superhrdinu. Po nácviku je vizualizáciu možné využívať napr. pri zaspávaní.
• Nočná hra. Dospelý môže pre deti pripraviť aj klasický nočný pochod s plnením úloh alebo bez nich. Stačí aj spoločná prechádzka nočným lesom s baterkou, v ktorom si všímajú rôzne zvuky a ich zdroje. Dieťa môže na posilnenie odvahy použiť namaľovanú masku.

Popis skúsenosti z vlastnej práce s dielom: neuvedené

 

Neprešlo jazykovou úpravou!

 

Kartu odporúčaného diela vytvorila:
Barbara Valešová Malecová. Katedra speciální pedagogiky, Pedagogická fakulta, Univerzita Karlova v Prahe. 28. júna 2023

Možnosť konzultovať indikácie a kontraindikácie diela, špecifické postupy alebo skúsenosti,  s autorom odporúčania: áno

Odporúčaný spôsob citácie:

Barbara Valešová Malecová. 2023. Odporúčaný postup k dielu Nebojím sa tmy. In Kotrbová, K. a kol. Biblioterapia.sk. Pomocné materiály pre odborníkov s terapeutickým vzdelaním a študentov pripravujúcich sa na výkon pomáhajúcich profesií. Učebné texty. 1. vyd. (c) PRO SKIZP – Združenie na podporu rozvoja Slovenskej komory iných zdravotníckych pracovníkov, o. z., Bratislava, 2023. 429 s. ISBN 978-80-974667-0-1 Dostupné na: https://www.biblioterapia.sk/publikacia/odporucany-postup-k-dielu-uz-sa-nebojim-tmy-2/

 

Príspevok vznikol vďaka podpore z programu Európskej únie Erasmus+, Kľúčová akcia 2 – Spolupráca medzi organizáciami a inštitúciami, KA210 -Malé partnerstvá pre spoluprácu v oblasti vzdelávania a prípravy. Názov projektu „Prototyp on-line učebnej pomôcky pre biblioterapiu”, číslo projektu 2022-1-SK01-KA210-VET-000082483. Reprezentuje názor autora a Európska komisia nezodpovedá za akékoľvek použitie informácií v ňom obsiahnutých.