O biblioterapii

Vo väčšine odborných textov sa obvykle v súvislosti s definíciou biblioterapie stretávame so základnou informáciou, že slovo biblioterapia je zložené z dvoch slov gréckeho pôvodu „biblion“ = kniha a „therapeia“ = liečba. Vychádzajúc z etymológie by sme teda biblioterapiu mohli definovať jednoducho ako liečbu knihou. Obsah tohto pojmu sa však od roku 1916, kedy sa pojem poprvýkrat objavil v mesačníku The Atlantic Montly, postupne menil a pôvodné vyjadrenie, ktoré možno pokladať skôr za užšie vymedzenie, je už dnes prekonané. V literatúre nachádzame rôznorodé širšie  alebo užšie definície biblioterapie, čo je zapríčinené rôznym uhlom pohľadu a zainteresovanosťou viacerých profesií – či už išlo o lekárov, psychológov, pedagógov, zdravotné sestry, knihovníkov, teológov, osvetových alebo sociálnych pracovníkov.

V súvislosti s liečbou psychických porúch v klinickej praxi a medicínskym prostredím starostlivosti o pacientov bola biblioterapia často považovaná za pomocnú techniku psychoterapie (Kondáš, 1985), psychoterapeutickú metódu  (Hartl, 1994 in Pilarčíková-Hýblová, 1997) alebo za súčasť psychoterapie (Hartl, Hartlová, 2010 in Kaščáková, Kováčová, 2020). Len niektorí autori uvádzali aj jej širšie uplatnenie v iných oblastiach ako sú školy, špeciálno-výchovné zariadenia, domovy dôchodcov alebo nápravno-výchovné zariadenia.

Integrácia terapeutického a výchovného úsilia

V tomto projekte pracujeme s liečebnopedagogickou definíciou biblioterapie podľa doc. PaedDr. Kataríny Majzlanovej, PhD., ktorá zdôrazňuje integráciu terapeutického a výchovného úsilia. Podľa tejto autorky  a zároveň zakladateľky študijného predmetu biblioterapia na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave je liečebnopedagogicky orientovaná biblioterapia definovaná nasledovne:  

„Liečebnopedagogicky orientovaná biblioterapia je zámerné, systematické a cieľavedomé liečebno-výchovné pôsobenie jednotlivými zložkami literárneho prejavu na zdravotne alebo sociálne znevýhodnených jedincov (zdravotne alebo sociálne ohrozených, chorých, s postihnutím) tak, aby cez úpravu momentálneho stavu sa napomohlo objektívne zlepšiť alebo upraviť ich stav celkový. Biblioterapia ako metóda komunikatívneho charakteru môže slúžiť ako interakčný činiteľ a stimulátor emocionálneho, etického a sociálneho vývinu.“ (Majzlanová, 1995 in Harčaríková, Lopúchová, 2018, s. 195). 

S odkazom na spoločný príspevok autorky s autorkou tohto článku (Kotrbová, Majzlanová, 2021) možno doplniť, že biblioterapiu možno uplatniť aj u zdravých aj preventívne ako nástroj psychohygieny a osobnostného a profesionálneho rastu.

Biblioterapia bola teda aj vďaka doc. Majzlanovej utváraná ako samostatný študijný predmet v učebných osnovách obnoveného magisterského vysokoškolského štúdia v odbore liečebná pedagogika v období po tzv. zamatovej revolúcii v 90. rokoch 20. storočia popri základných študijných predmetoch z medicíny, psychológie, pedagogiky, sociálnych vied, filozofie a metodológie a nadstavbových študijných predmetoch, ktorými sú arteterapia, dramatoterapia, ergoterapia (terapia prácou), muzikoterapia, psychomotorická terapia, terapia hrou, terapia prácou, psychoterapia a rodinná terapia. Podľa vyjadrenia inej autorky, liečební pedagógovia v zmysle konceptu Doc. Bažányho a Prof. Dobrotku študovali viac psychoterapie, umeleckých a ďalších terapií v kombinácii s pedagogikou v porovnaní so psychológmi už v rámci vysokoškolského štúdia práve preto, aby bola v praxi zabezpečená nielen potrebná kvalitná psychodiagnostika ale aj terapia (Špániková, 2023).

Vývinové, preventívne a klinické ciele

Pôvodná definícia Majzlanovej, K. (2018) v sebe zahŕňa nielen aspekty preventívne a terapeutické, alebo medicínske, ktoré sú vyjadrené použitými slovami „postihnutí, chorí, ohrození jedinci,“ tiež aspekty sociálne „ohrození, narušení jedinci“, ktorí sú v definícii autorky vymenovaní ako cieľové skupiny biblioterapie, ale aj aspekty „liečebno-výchovné“, pritom nielen liečebné (medicínske, psychoterapeutické) a nielen výchovné/vývinové aspekty (pedagogické), ale celkovo súčasne liečebné a súčasne výchovné – v najširšom slova zmysle úpravy stavu jednotlivca. Autorka pravdepodobne pre tento účel zvýraznenia možností viacdimenzionálneho (bio-psycho-socio-spirito) pôsobenia biblioterapie zámerne nedefinuje, či ide o úpravu stavu psychického, zdravotného alebo psychického ale ako súčasti zdravotného, sociálneho stavu  ako celku, čo umožňuje širší výklad ako aj jej širšie uplatnenie, čo je plne v súlade s aktuálnymi medzinárodnými trendmi. 

Druhy biblioterapie podľa žánru

Autorka Majzlanová, K. (2018)  vo svojej definícii ponúka aj širší pohľad na „matériu“, prostredníctvom ktorej sa liečebno-výchovne pôsobí, keď používa slovné spojenie „jednotlivých zložiek literárneho prejavu“. Teda terapeuticky-výchovne možno pracovať a pôsobiť nielen prostredníctvom literárneho diela ako celku, ako je napríklad román, poviedka, novela, rozprávka, báseň, svojpomocná kniha, atď., ale možno terapeuticky uplatniť aj len jeho časti – ako sú jednotlivé slová, vety (aforizmy, detské riekanky, verše básní, atď.), dokonca v niektorých prípadoch iba jednotlivé písmená/grafická podoba hlások (ako napríklad pri hrách s písmenami) alebo hlásky (zvuková podoba hier s písmenami). Odtiaľ možno potom odvodiť aj ďalšie ďalšie známe členenie, ktoré by sme mohli označiť ako jednotlivé subkategórie biblioterapie, ako sú paremiologická terapia (aforizmy, príslovia, porekadlá ai.), poetoterapia, rozprávkoterapia, hagioterapia (biblioterapia s uplatnením náboženských textov), naratívna terapia, atď. (Majzlanová, 2017).

Samostatné čítanie v duchu aj spoločné hlasné čítanie, storytelling, recitácia aj písomný prejav

Definícia Majzlanovej, K. (2018) svojím širším koncipovaním – použitím slovného spojenia „literárny prejav“, kde možno zahrnúť rovnako literárny prejav čítaný, tak aj prejav písaný – taktiež viac zodpovedá odbornej praxi, kde sa okrem receptívnej uplatňuje aj expresívna zložka biblioterapie. Ako vieme, nielen vlastné čítanie „v duchu“ ale aj spoločné hlasné čítanie, recitácia, tvorivé písanie (vlastná tvorba literárnych diel), ale aj písanie terapeutických denníkov alebo terapeutických listov a ďalšie tvorivé expresívne techniky bývajú bežnou rutinou biblioterapie. Vzhľadom na uvedené argumenty môžeme liečebno-pedagogickú definíciu biblioterapie autorky s odhliadnutím od v tom čase použitého pojmu „narušený“, ktorý už dnes považujeme za prekonaný, považovať nielen v čase, kedy vznikla (1995) ale naďalej aj v súčasnosti za veľmi progresívnu.

Nakoľko však použité slovo „litera“/“literárny“ – ešte stále akcentuje skôr grafickú podobu hlások, slov, viet alebo celkovej výpovede, možno ešte navrhnúť rozšírenie definície v tom zmysle, že namiesto slov „literárnym prejavom“ by sa použilo pôsobenie „slovesným prejavom“. A to nielen z dôvodu, že niektorí autori (Bettelheim, 2017, s. 37) na základe výsledkov vlastnej profesionálnej praxe zdôrazňujú, že  „je liečivejšie si nechať rozprávku vyrozprávať, ako si ju iba čítať alebo nechať čítať“, ale aj z dôvodu, že ďalší autori považujú storytelling za bežnú a odporúčanú súčasť biblioterapie (Koníčková, 2019). 

Literárne umenie aj sebarozvojové knihy

Aj keď sa v rámci biblioterapie v určitej miere a v závislosti od stanovených výchovno-terapeutických cieľov uplatňuje aj vecná literatúra (encyklopédie, slovníky, svojpomocné knihy a iná podobná populárno-náučná literatúra), hlavný dôraz sa  kladie na špecifický spôsob medziľudského dorozumievania sa prostredníctvom umeleckých jazykových prostriedkov, ktorý sprostredkováva obsahy, ktoré by bez použitia týchto prostriedkov neboli komunikovateľné. Literárne umenie ako jedno z najstarších a najrozvinutejších umení, ktoré zahŕňa rovnako ústnu slovesnú tradíciu ako aj moderné formy literatúry,  na účel tejto špecifickej komunikácie zážitkov v esteticky usporiadaných tvaroch používa umelecké jazykové prostriedky (Kulka 1990).

Medzi umelecké jazykové prostriedky, ktoré sú charakteristické pre beletristické diela a vedú čitateľa priamo k obsahu diela – teda k významovej (sémantickej) rovine sprostredkúvanej informácie v tzv. prvom sémantickom pláne (s. 325) môžeme napríklad zaradiť prirovnania, personifikácie, metafory, metonymie, hyperboly, zdrobneniny, symboly, antonymá a podobne. V porovnaní s tým veršované diela kladú väčší dôraz na zvukovú podobu jazyka, čím sa vyvoláva určitá emocionálna atmosféra na sprítomnenie určitých predstáv a primárne senzuálneho zážitku (s. 325). Z umeleckých jazykových prostriedkov sa na tento účel vo veršovaných dielach používajú najmä rýmy, refrény, anafory, epifory, aliterácie, atď.  

Vytváranie obrazov prostredníctvom jazyka

Podľa už citovaného Kulku (s. 325) zatiaľ čo pri výtvarnom umení, hudbe a tanci sa sprostredkovávané znakové významy tvoria až počas procesu recepcie, literárny/slovesný umelecký text funguje okamžite v prvom sémantickom pláne, pretože používa materinský jazyk a tak čitateľa alebo poslucháča vedie od jazyka priamo k umeleckému obrazu (ibid, s. 341). Umenie zviditeľňuje realitu, zážitky, sny a túžby… a tým sa obracia k celku psychických síl človeka – k rozumu, citu a vôli – a svojím pôsobením ich reorganizuje.

Porozumenie, náhľad, abreakcia a katarzia

Súčasné poznatky z neurovied, ktoré potvrdzujú, že mozog a vlastne celé ľudské telo reaguje na predstavy ako na skutočnosť (Goleman, 2017; Doidge, 2017), preto možno konštatovať, že zapojenie predstavivosti, ktoré je pri biblioterapii prítomné, umožňuje vďaka použitým umeleckým jazykovým prostriedkom a v bezpečnom terapeutickom vzťahu jemným a láskavým spôsobom pracovať dovtedy nevedomé obsahy, umožňuje získanie náhľadu, podporuje procesy abreakcie a katarzie. Tieto poznatky, ktoré sa uplatňujú v biblioterapii, rovnako ako v liečebnej pedagogike, sú základným východiskom psychodynamicky aj kognitívno-behaviorálne orientovanej psychoterapie.  

Výchovné aj zdravotné výzvy 

Biblioterapia ako jedna z kreatívnych umeleckých činnostných terapií v liečebnej pedagogike je aj terapeutická aj výchovná metóda, ktorá využíva rôzne formy práce so slovesným/literárnym dielom/prejavom v  liečebnopedagogickej praxi, napomáha jednotlivcom, párom, rodinám alebo skupinám v náročných osobných a krízových vzťahových situáciách. Poskytuje úľavu pri úzkosti, je účinná pri liečbe niektorých duševných porúch či stavoch, sebapoškodzovaní, závislostiach, poruchách správania, taktiež pri problémoch s poruchami príjmu potravy (Špániková, 2023). Pennebacker (2013) reportuje o úspešnom použití pri liečbe bolesti, onkologických a kardiovaskulárnych ochorení, ako aj redukcii stresu a úzkosti pri tehotenstve. 

Sebavyjadrenie, kreativita, aktivita, relaxácia  a úľava

V rámci podpory vývinu a rastu napomáha biblioterapia napríklad pri problémoch so sebavyjadrovaním a prostredníctvom vcítenia sa do „roly“ hrdinu, aj pri ťažkostiach súvisiacich s nízkou úrovňou empatie. Rozvíja schopnosť sebauvedomenia, lepšej akceptácie seba a druhých, porozumenia problému a na riešenie problému orientovaných zručností, zlepšuje kvalitu sociálnych vzťahov a procesov rozhodovania, posilňuje rezilienciu. 

Sebavedomie, sebadôvera, sebarozvoj, kultivácia vyšších citov a hodnôt, zmyslu bytia

Biblioterapia predstavuje pomoc v sprevádzaní človeka pri uplatňovaní jeho aktualizačnej tendencie, predovšetkým pri hľadaní jeho vnútorných zdrojov k zvládnutiu nepríjemných situácií, rozpoznaniu a využitiu vlastných osobných a vzťahových zdrojov napomáhajúcich k sebarozvoju, k podpore sebadôvery, sebavedomia a svojpomoci. V praxi boli po biblioterapii zaznamenané pocity úľavy, bola zvýšená otvorenosť k prežívaniu šťastia, hlbšie poznanie, uvedomenie a múdrosť, kultivácia  vyšších citov a hodnôt ako sú – súcit, dobro, láskyplnosť, krása, humánnosť, etika, atď., ktoré prispievajú k ľahšiemu uchopeniu zmysluplnosti a naplneniu ľudského bytia.

Použitá literatúra:

Bettelheim, Bruno. 1975, 1976. Za tajemstvím pohádek. (Preložila Lucie Lucká 2000, 2017). Praha: Portál, 2017. 394 s. ISBN 978-80-262-1172-3

Doidge, Norman. 2015, 2016. Váš mozek se dokáže uzdravit: Pozoruhodné případy léčby a uzdravení využívajíci neuroplasticity mozku. (Preložila Eva Kadlecová, 2017). Brno: CPress. 410 s. ISBN 978-80-264-1432-2

Goleman, Daniel. 2005. Emocionálna inteligencia. (Preložila Viera Hudečková 2017). Bratislava: Citadella. 436 s. ISBN 978-80-8182-086-1

Kaščáková, Silvia, Kováčová, Barbora, 2020. Edukačný a terapeutický potenciál knihy vo včasnej starostlivosti o rodinu s dieťaťom s rizikovými vývinom. Ružomberok: VERBUM, 2020. 88 s. ISBN 978-80-561-0808-6

Kondáš, Ondrej a kol.. 1985. Psychoterapia a reedukácia. Vydavateľstvo Osveta Martin, 1985. 70-034-85

Kotrbová, Kvetoslava, Majzlanová Katarína. 2021. Terapeutický denník v biblioterapii. s. 28-51. In Problems of Education in the Fourth Industrial Revolution Era. Collection of Scientific Articles. European Scientific e-Journal, 02-2021 (008). Hlučín-Bobrovníky: Tuculart Edition. Dostupné online: http://tuculart.eu/ftpgetfile.php?id=172

Kotrbová, Kvetoslava. 2022. Terapeutické listy v biblioterapii. s. 68-82. In Problems of Education and Teaching in Era of Digital society. Collection of Scientific Articles. European Scientific e-Journal, 1-16. Ostrava: Tuculart Edition. Dostupné online: http://tuculart.eu/ftpgetfile.php?id=273

Kotrbová, Kvetoslava. 2022. Svojpomocné knihy v biblioterapii. s. 95-110. In Studia Scientifica Facultatis Paedagogicae č. 5/2022, Ružomberok: Katolícka univerzita, 2022. Dostupné online: http://studiascientifica.ku.sk/wp-content/uploads/2023/01/07_kotrbova_svojpomocne_knihy.pdf 

Kulka, Jiří. 1990. Psychologie umění (obecné základy). Praha: Státní pedagogické nakladatelství.

Majzlanová, Katarína. 1995. Uplatnenie expresívnych terapeutických prístupov u detí so špecifickými edukačnými potrebami. s. 192-2016. In Harčaríková, T., Lopúchová, J.: Teória a praxeológia výchovnej a komplexnej rehabilitácie. Zborník vedeckých príspevkov. Univerzita Komenského v Bratislave, Pedagogická fakulta. Vydalo MSD Brno, 2018. ISBN 978-80-7392-286-3

Majzlanová, Katarína. 2017. Základy biblioterapie pre knihovníkov. Krajská knižnica Ľudovíta Štúra, Banskobystrický samosprávny kraj, 2017. 56 s. ISBN 978-80-85136-58

Pennebaker, James W. 2013. Writting to Heal. A Guided Journa for Recovering from Trauma and Emotional Upheaval. Wheat Ridge: Center for Journal Therapy, Inc. 172 s. ISBN 978-0-578-12942-6

Pilarčíková-Hýblová, Slávka. 1997. Biblioterapia. Vydané vlastným nákladom. Liptovský Mikuláš, 1997. 74 s. ISBN 80-967875-4-3

Špániková, Jana. 2023. Informácie z neštruktúrovaného interview s liečebnou pedagogičkou a psychoterapeutkou PaedDr. Janou Špánikovou, PhD. uskutočneného 8.3.2023. Bratislava: Neštátne zdravotnícke zariadenie ambulancie liečebnej pedagogiky a psychoterapie Teraviva, Májkova ulica, Bratislava,  8. 3. 2023. 

Autorka: 

PhDr. Kvetoslava Kotrbová, PhD., MPH

Pedagogická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, Katedra liečebnej pedagogiky

V Bratislave, 12. 2. 2023.

Neprešlo jazykovou úpravou!

Odporúčaný spôsob citácie:

Kotrbová Kvetoslava. 2023. O biblioterapii. In Kotrbová, K. a kol.: Biblioterapia.sk. Bratislava: PRO SKIZP – Združenie na podporu rozvoja Slovenskej komory iných zdravotníckych pracovníkov. ISBN 978-80-974667-0-1 Dostupné na: https://www.biblioterapia.sk/o-biblioterapii/

Príspevok vznikol vďaka podpore z programu Európskej únie Erasmus+, Kľúčová akcia 2 – Spolupráca medzi organizáciami a inštitúciami, KA210 -Malé partnerstvá pre spoluprácu v oblasti vzdelávania a prípravy. Názov projektu „Prototyp on-line učebnej pomôcky pre biblioterapiu”, číslo projektu 2022-1-SK01-KA210-VET-000082483. Reprezentuje názor autorov a Európska komisia ani autor nezodpovedá za akékoľvek použitie informácií v ňom obsiahnutých.