Popis
Terapeutické ciele: hlbšie sebapoznanie, hľadanie vnútorných zdrojov, ktoré môžu byť nápomocné pri zvládaní aktuálnej životnej situácie, podpora sebadôvery a sebavedomia
Odporúčaná veková skupina: 25+
Špecifická cieľová skupina: osoby s psychiatrickou diagnózou žijúce v domove sociálnych služieb
Forma práce: skupinová s jedným terapeutom
Stručný obsah diela:
Novela chilského autora je metaforickým príbehom o človeku, ktorý bojuje so zdanlivo neporaziteľnou samicou ocelota. V príbehu o starom vdovcovi Antoniovi, ktorý sa rozhodol zmeniť doposiaľ zaužívaný spôsob života a dať mu nový smer, môžeme nájsť odpovede na otázky nie len o zmysle života, ale tiež o boji dobra a zla v nás a okolo nás.
Popis skúseností z vlastnej práce s literárnym dielom:
Počet naplánovaných stretnutí: 4
Frekvencia stretávania: 1x za týždeň
Trvanie jedného stretnutia: 60-90 minút
Počet účastníkov skupiny: 5
Knihu sme čítali upravenú, text bol zredukovaný, vybrané pasáže na seba ale zároveň nadväzovali. Zámerom redukcie textu bolo podporiť predovšetkým konkrétnu tému stretnutia a nezahlcovať účastníkov stretnutia inými informáciami. Vzhľadom k zloženiu skupiny bolo potrebné dodržiavať určitú štruktúru a striedanie aktivít pre udržanie primeranej pozornosti účastníkov.
Prvé stretnutie (čítané vybrané časti z kapitoly 1 a 2) sme venovali tvorbe „Knihy môjho života“.
Podľa vzoru názvu knihy „O starcovi, ktorý rád čítal ľúbostné romány“ som vyzvala účastníkov, aby podobným spôsobom dali názov vlastnej knihe ich života. Bezpečné hranice tejto aktivity boli určené práve tým, že účastníci mali možnosť názov svojej knihy štylizovať v tretej osobe a nemuseli sa držať svojho mena, rodu, ani ničoho, čím by sa dalo identifikovať, že je kniha o nich samých.
Na stole bolo rozložených niekoľko papierikov s výrokmi/citátmi z knihy a postupne sme si všetky prečítali. Diskutovali sme v skupine o ich význame, o tom, či s výrokom súhlasíme, alebo naopak nie, o príkladoch z vlastného života a pod. Každý z účastníkov si mal vybrať výrok, ktorý by uviedol ako hlavný citát z „knihy svojho života“.
Názvy kníh aj s vybranými výrokmi sme následne zapísali na tabuľu:
• O Margaréte, ktorá rada sadila ruže
„Robiť chyby je lepšie než nerobiť nič.“
• O človeku, ktorý rád pomáhal druhým
„Naša sila vyrastá z našej slabosti.“
• O človeku, ktorý rád čítal knihy
„Vtedy, keď už nedokážeme zmeniť situáciu, stojíme pred výzvou zmeniť samých seba.“
• O susedovi, ktorý rád sadil ruže a stromy
„Všetko, čo som sa naučil o živote, sa dá povedať troma slovami: Život ide ďalej.“
• O dievčati, ktoré rado cestovalo
„Nájdi radosť aj v celkom obyčajných veciach.“
Cieľom druhého stretnutia (čítané vybrané časti z kapitoly 3) bolo zamyslenie sa, čo pre nás – pre účastníkov stretnutia – znamená sloboda. Prostredníctvom asociačnej reťaze „Sloboda je keď…“ mali účastníci stretnutia možnosť vyjadriť vlastné názory a postoje. Súčasťou stretnutia bola aj tvorba prvej kapitoly „Knihy môjho života“. Účastníci dostali vopred pripravené „dosky“ knihy s predpísaným názvom knihy a sprievodným citátom, ktorý si zvolili na predošlom stretnutí. V „doskách“ bola vložená prvá kapitola, ktorú mali za úlohu účastníci doplniť podľa vlastného uváženia.
Kapitola 1
…………………. býval/a…………………………………………………..
Vedel/a………………………, nevedel/a však ……………………
Jedného dňa …………………………………………………………….
……………………………………………………………………………………
Pobalil/a si to, čo mal a vydal/a sa na cestu…………
……………………………………………………………………………………
Tam sa ho/jej ujali ……………………………………………………
Boli to………………………………………………………………………….
Naučil/a sa od nich…………………………………………………..
V priebehu tretieho (vybrané časti z kapitol 4 a 5) a štvrtého stretnutia (vybrané časti z kap. 6 a 7) sme sa venovali predovšetkým téme sebalásky formou diskusie v skupine. Pomáhali sme si nasledovnými otázkami:
Čo to je sebaláska?
Rozdiel medzi sebaláskou a sebectvom?
Láska k sebe – ako si ju prejaviť?
V čom som výnimočný?
Ako sa o seba starám/chcem o seba starať?
Ako budovať zdravú sebalásku?
Ako spoznám človeka, ktorý sa má rád? (ako vyzerá, ako sa správa, čo robí/nerobí,…)
Ako spoznám človeka, ktorý sa nemá rád? (ako vyzerá, ako sa správa, čo robí/nerobí,…)
Jednou zo sprievodných aktivít k tejto téme bolo aj doplnenie citátu podľa vlastného uváženia (časti v zátvorkách boli prekryté a slúžili na voľné doplnenie):
• Sebadôvera nie je (to, čo o nás hovoria druhý), sebadôvera je (to, čo o sebe hovoríme sami).
• Jediné, čo môžete zmeniť je (meniť seba), ale niekedy tým zmeníme úplne všetko.
Popis skúseností autora, odporúčania z jeho vlastnej práce s týmto dielom:
Metaforicky môžeme divokú prírodu, v ktorej žil Antonio, pripodobniť životu v inštitúcií, akou je domov sociálnych služieb (DSS). Od mnohých spolubývajúcich sa môže človek žijúcich v DSS veľa naučiť, podobne ako Antonio od indiánskeho kmeňa. Osamelosť zaháňať činnosťou, ktorá prináša naplnenie a radosť, podobne ako prinášalo radosť čítanie milostných románov Antoniovi. Nezriedka obyvatelia domovov sociálnych služieb podobne ako Antonio zvádzajú každodenný boj „so samicou ocelota“ , ktorá môže byť v tomto prípade čímkoľvek – samotou, strachom z budúcnosti, zhoršujúcim sa zdravotným stavom, závislosťou na alkohole a iných psychoaktívnych látkach a pod. Napriek nepriazni osudu, ťažkým životným okolnostiam a bojom, predovšetkým vnútorným, je kniha plná nádeje, že dôležité je nenechať sa zlomiť, zastrašiť a nezabudnúť, že napriek všetkému stojí za to žiť.
Nepriaznivý zdravotný stav, ktorý má za následok odkázanosť na pomoc inej osoby má často negatívny vplyv na sebahodnotenie a sebaúctu. Sebavedomie z tohto dôvodu veľmi rýchlo klesá. Na túto problematiku sme narazili aj pri práci s knihou O starcovi, ktorý rád čítal ľúbostné romány. Vzhľadom k tomu, že sa nešlo o psychoterapeuticky orientované stretnutia, sme sa témy podpory sebadôvery, pozitívneho vnímania samého seba a témy sebalásky dotýkali len v bezpečných hraniciach. Bezpečné hranice boli definované predovšetkým dobrovoľnosťou v účasti na jednotlivých aktivitách, opakovaním aktivít známych z predchádzajúcich stretnutí k inej knihe, ako aj osobnosťou terapeuta.
Ako veľmi prínosné pre naladenie sa skupiny na prácu sa ukázali jednoduché slovné hry zamerané na zvyšovanie aktívnej slovnej zásoby a zlepšenie pozornosti, predstavivosti. Účastníci skupiny oceňovali tipy cvičení, ktoré už poznajú, predstavujú pre nich bezpečie, nakoľko sú si už v riešení týchto cvičení istejší. Samozrejme, je dôležité postupne zvyšovať náročnosť týchto cvičení tak, aby naďalej účastníci skupiny zažívali predovšetkým úspech. Úvodné cvičenia pomáhajú odbúrať prípadné napätie, uvoľniť atmosféru a pripraviť skupinu na prácu so slovom, s čítaným textom. Zážitok úspechu podporuje sebadôveru, z môjho pozorovania vyplýva, že čím uvoľnenejšia atmosféra sa podarí vytvoriť úvodnými hrami a cvičeniami, tým sú následne pri práci s čítaným textom účastníci stretnutia aktívnejší, viac sa zapájajú, lepšie sa im formulujú vlastné myšlienky, názory a postoje k téme.
Práca s vlastným príbehom v priebehu stretnutí bola ale stále citlivou témou. Bezpečný priestor ponúkla napríklad aktivita hneď na prvom stretnutí (názov knihy života), kde účastníci nemuseli hovoriť priamo o sebe, ale mohli sa „skryť“ za tretiu osobu, mohli využiť možnosť zmeniť si meno, prípadne aj rod natoľko, aby autor „Knihy života“ nebol identifikovateľný.
V priebehu stretnutí sa ukázalo ako dôležité časté ubezpečovanie účastníkov, že žiadna z ponúkaných aktivít nemá správne, alebo nesprávne riešenie a čokoľvek k téme prinesú, pokiaľ budú chcieť, je dobré.
Po druhom stretnutí si totiž len jedna účastníčka skupiny priniesla „Knihu života“ vyplnenú. Ostatní verbalizovali obavy a strach, že „to nebudú vedieť“, „nebude to správne“. Všetky tieto obavy pramenili pravdepodobne z nízkej sebadôvery u väčšiny zúčastnených, čo je však častým problémom osôb žijúcich v zariadení sociálnych služieb.
Nosnou témou stretnutí – témou sebalásky- bolo pre mňa náročné sprevádzať účastníkov skupiny. Ukázalo sa, že počas diskusií je nevyhnutné sledovať najmä neverbálne prejavy diskomfortu, ktorý by mohla táto téma v účastníkoch stretnutia vyvolávať. Aby sme si túto náročnú a veľmi obsiahlu tému jednoduchšie priblížili, v rámci tretieho stretnutia sme si prostredníctvom brainstormingu na tabuľu zaznamenávali spôsoby, akým prejavuje lásku matka dieťaťu. Po ukončení brainstormingu a zozbieraní dostatočného množstva nápadov som dala účastníkom skupiny priestor premýšľať nad tým, či spôsoby prejavy lásky matky voči dieťaťu môžu uplatniť aj sami voči sebe, ako prejav lásky k samému sebe. Tento spôsobom premýšľania nad témou sebalásky nám pomohol úspešne sa odraziť od obáv a následne sa nám na treťom a štvrtom stretnutí jednoduchšie diskutovalo o otázkach uvedených v popise obsahu jednotlivých stretnutí.
Použitá literatúra:
Sepúlveda, Luis. 1989. O starcovi, ktorý rád čítal ľúbostné romány. 1. vyd. Bratislava: Slovart, 1998. 115 strán. ISBN 80-7145-333-1
Neprešlo jazykovou úpravou!
Kartu odporúčaného diela s popisom liečebnopedagogickej práce vytvorila:
Mgr. Petra Hlavatá, Domov sociálnych služieb a zariadenie pre seniorov
Možnosť konzultovať podrobnosti, zdieľať skúsenosti a odporúčania v špecifickej cieľovej skupine osôb petrahlavata@hotmail.com
Odporúčaný spôsob citácie:
Hlavatá, Petra. 2025. Overený postup a zdieľanie skúseností k literárnemu dielu O starcovi, ktorý rád čítal ľúbostné romány. In Kotrbová, K. a kol.: Biblioterapia.sk. Bratislava: PRO SKIP – Združenie na podporu rozvoja Slovenskej komory iných zdravotníckych pracovníkov. ISBN 978-80-974667-0-1 Dostupné na: https://www.biblioterapia.sk/publikacia/overeny-postup-k-dielu-o-starcovi-ktory-rad-cital/
Tento článok vznikol po skončení projektu Erasmus+, Kľúčová akcia 2 – Spolupráca organizácií a inštitúcií, KA210 – Malé partnerstvá pre spoluprácu v oblasti odborného vzdelávania a prípravy. Názov „Prototyp on-line študijného nástroja pre biblioterapiu“, číslo projektu2022-1-SK01-KA210-VET-000082483. Reprezentuje iba názor autora a Európska komisia ako aj autor nezodpovedá za akékoľvek použitie informácií v ňom obsiahnutých.
