Popis
Terapeutické/edukačné ciele: láska, zmysel života, dozrievanie, naplnenie, spojenie s pravým ja
Odporúčaná veková skupina: 16+
Forma práce: individuálna, skupinová
Stručný obsah diela:
Ústredným motívom mystickej novely nemeckého básnika Novalisa (1772 – 1801) je modrá kvetina, symbol lásky a naplnenia života. Hlavnou postavou je mladý básnik Henrich, ktorý postupne prechádza rozličnými etapami zrenia, vďaka ktorým objavuje moc slova a poézie a nadobúda poznanie, že spoznať a opísať svet nemožno pomocou zmyslov, ale iba hlbokým vhľadom do seba samého a nadviazaním spojenia s vlastným pravým ja.
Kniha začína Henrichovým snom o modrom kvete, ktorý symbolizuje kontakt s duchovným domovom, podstatou života, lásku a krásou. Dozvedá sa, že podobný sen mal aj jeho otec predtým, ako sa stretol s jeho matkou a neskôr sa rozhodol namiesto básnika stať remeselníkom. Putuje za modrou kvetinou a zreje aj ako básnik, aj duchovne ako človek. Prostredníctvom rôznych skúseností pochádzajúcich zo stretnutí počas cesty s matkou do Augsburgu sa stretáva so svetom práce, s legendami a príbehmi o rytierskych výpravách a iné, čo ovplyvní jeho chápanie poézie ako spojenia prírody a duchovného sveta. V Augsburgu sa stretáva s básnikom Klingshorom a jeho dcérou Matildou, do ktorej sa zamiluje a prežíva s ňou mystické spojenie lásky a poézie.
Matilda zasväcuje Henricha do metafyzickej sily lásky, ktorá je kľúčová pre prechod do zlatého veku, pričom zlatý vek je bájne obdobie blaženosti a nevinnosti na počiatku ľudstva, kedy ľudia žili ako bohovia, mali čisté bezstarostné srdce, neubližovali si navzájom a ničím netrpeli… v pokoji, keď chceli, prikladali ruku k dielu a požehnaní bohmi v príjemnom súžití žili v nádhernom blahobyte. A hoci Matilda na konci príbehu zomiera veľmi mladá – alebo práve preto – nás cez tento príbeh lásky Henricha a Matildy autor vedie do krajiny duše, kde sám po jej strate – podobne ako Novalis po strate svojej Sophie von Khün, do ktorej sa zamiloval ako 22-ročný, keď ona ešte mala len 12 rokov, očarila ho svojou nadpozemskou nevinnosťou, čistotou a krásou a keď ju stratil v jej 15-tich rokoch – sám duchovne dozrieva. Vzťah Sofie von Khün a Novalisa je síce stredobodom iného neskoršieho románu (Modrá kvetina od Penelope Fitzgerald, 1995), avšak aj samotná samotná Novalisova novela Modrá kvetina obsahuje množstvo odkazov na tento vzťah cez podobnosť najmä poetickocitovej stránky vzťahu Matildy a Henricha.
Základnú tému nedokončeného Novalisovho románu Modrá kvetina (preto novela – autor plánoval dokončenie diela – ktorého sa však už nedožil, lebo taktiež zomrel veľmi mladý) predstavuje poézia v širšom – romantickom – slova zmysle, teda pochopenie života ako básne. V diele sa prelínajú reálne a fantastické prvky, čo odráža Novalisov zámer prepojiť snový a reálny svet a poukazuje na potrebu intelektuálnej aktivity čitateľa, ktorý je vyzvaný k hlbokej reflexii textu dotýkajúc sa mystickej podstaty bytia.
Ako veľmi pekne uvádza autor sprievodného marketingového textu k poslednému slovenskému vydaniu knihy z roku 2008 „ak sa pri čítaní Modrej kvetiny otvoríme prúdu života, ktorý z diela vychádza, uvedomíme si, ako nás obrazy a piesne pozdvihujú do nádherných sfér predstavivosti a poetiky, vysoko nad zmyslovú realitu a v nás sa tak odkrýva nebeské posolstvo, ktoré nám Novalis zvestoval. Pre mnohých ľudí, ktorí hľadajú spiritualitu a vyššie alebo hlbšie duchovné poznanie, je Novalisova Modrá kvetina knižkou, ktorá zostáva roky na dosah ruky.“ Textu dodávaju bohatosť rôzne vsuvky v podobe rozprávok, snov, rozhovorov a piesní, čo ponúka hneď viacero možností profesionálnej pedagogickej/terapeutickej práce.
Opis možností profesionálnej pedagogickej/terapeutickej práce:
Za najkrajšiu kapitolu, s ktorou určite odporúčam biblioterapeuticky pracovať, považujem 1. kapitolu s názvom, ktorý nesie aj celá kniha Modrá kvetina, v ktorej sa hlavný hrdina v sne stretáva s modrou kvetinou a rozhodne sa za ňou putovať. Podobne je krásne aj venovanie autora v podobe básne, ktoré predchádza túto kapitolu.
Text si možno spoločne čítať nahlas, vybrať alebo vypísať citáty alebo úryvky spojené s vnímaním krásy kvetiny/života/sveta, ktoré osobu zvlášť oslovujú. Zaoberať sa silnými emóciami s tým spojenými, ktoré si možno zapísať do čitateľského/literárneho/knižného denníka. Na druhý deň sa možno k zapísanému vrátiť a ak sa niečo zmenilo, všímať si rozdiel medzi pocitmi predtým a potom. Možno vybrať nejaké silné slovo alebo frázu, ktorá zvlášť upútava pozornosť a tým pôsobí a o nej diskutovať „Čo mi to o mne hovorí?“.
Možno si predstaviť, že sme hlavným hrdinom, ktorý sa s kvetinou rozpráva, svojím spôsobom dosnívať jeho v diele nedosnívaný sen, predstaviť si koho alebo akú nežnú tvár v sne v modrej kvetine uvidel, ako vyzerala, aký je to pocit nehy, kde v tele sa tento pocit nachádza, tento pocit v tele v zmysle metodiky emocionálneho fitness Sandry Epstein pohybovo stvárniť (in Kotrbová, 2024), zaoberať sa tým aká je to kvalita „neha“, ktorá by nám nejakým spôsobom mohla v našom živote pomôcť, atď.. Podľa odporúčaní autorky Janette Rainwater (1993, s. 118-122) sa môžme zaoberať všetkým z tohto príbehového „sna“, čo by mohlo byť nejako povzbudzujúce alebo povznášajúce, ako by asi tento sen v tomto obohacujúcom duchu pokračoval, čo všetko by v ňom ešte bolo a ako by to mohlo hlavného hrdinu/snívajúceho/čitateľa obohatiť v jeho živote. Všímame si hlavne pocity a emócie s takýmto spôsobom spracovania alebo dokončovania príbehu spojené.
Možno si tiež predstaviť, že sami sme tou modrou kvetinou. Vidieť všetko, čo ona vidí svojimi očami, vidieť seba jej očami, akú vôňu má, aký odtieň modrej farby, keby spievala, akú pieseň, alebo keby vydávala len jeden tón, keby bol len jeden jediný, ktorý a ten zaspievať (alebo zahmkať podľa toho ako to osoba potrebuje), ak by mohla hovoriť, čo by asi povedala, prípadne aký odkaz/posolstvo do života by človeku dala a aké pocity sú s tým spojené, ak sa hýbe, aký je to pohyb, v akom je prostredí alebo čo je v jej okolí, čo z toho je najpríjemnejšie a čo to človeku pripomína z jeho života, s čím je to spojené, atď. Modrú kvetinu si možno nakresliť a tým zhmotniť predstavu ako vyzerá, možno fyzicky zopakovať pohyb, ktorým sa ona hýbe, ak je príjemný a tým si ho zhmotniť v realite. Modrá kvetina môže dať hlavnému hrdinovi alebo čitateľovi nejakú radu alebo odkaz do života, hlavný hrdina/osoba si môže predstaviť ako tú radu prijíma, môže s ňou hovoriť ak potrebuje, v predstavách sa jej dotknúť, rozhodnúť sa ako s obdržanými informáciami naloží vo svojom živote a ak je to preň povzbudzujúce, ako to urobí, že to z predstáv prenesie do svojho vlastného skutočného života, kto by mu pri tom mohol byť nápomocný, ako si to všimne, že už sa mu to podarilo, podľa čoho to bude vedieť a ako túto novú povzbudzujúcu kvalitu vo svojom živote bude ďalej udržiavať, aby zostala živá a žitá.
Všetko možno zaznamenať do čitateľského denníka, nakresliť si najvýznamnejšie zistenia, doplniť obrázkami, vytvoriť koláže, prípadne inak ďalej spracovať, čím sa investuje pozornosť do tvorby toho, čo je žiadúce a týmto spôsobom s predpokladom transferu aj do každodenného života, tým sa vlastne ten predpoklad utvára. V prípade práce s citátmi alebo úryvkami sa odporúča vybrať také, s ktorými sa osoba skutočne spája, ktoré jej pomáhajú vnímať svoj vlastný svet a život z novej perspektívy s dôrazom na perspektívu zázraku života. Aký by bol, ako by vyzeral, ako by bol cítený a žitý, keby sa naozaj stal, čím sa vytvára živná pôda pre jeho uskutočnenie. Pomocou hĺbkových otázok sa možno dotýkať možností, ktoré tento uhol pohľadu ponúka pre vlastný život a podľa toho sa rozhodovať, ako s danými informáciami a zážitkami naloží.
Pre čitateľský denník platia v biblioterapii v princípe rovnaké pravidlá ako pre písanie terapeutického denníka Kotrbová, Majzlanová (2021), jediný rozdiel je v tom, že čitateľský denník sa týka najmä toho, ako nás ovplyvnili konkrétne literárne diela, ktoré sme čítali, zatiaľ čo do terapeutického denníka sa zapisujú širšie akékoľvek emocionálne výrazné životné udalosti, ktoré nás ovplyvnie. Aj keď v princípe pri samotnom písaní už potom jedno nevylučuje druhé, pretože v podstate ide len o jemne inú cestu ako sa dopracovať k tomu istému výsledku – lepšiemu sebapoznaniu, sebareflexii, sebapodpore a sebarozvoju. Zapisovanie do denníka možno doplniť rozhovorom s niektorou z postáv príbehu v zmysle odporúčaní Janette Rainwater ako sme už popísali vyššie (1993, s. 118-122), alebo napísaním listu hlavnej postave, autorovi alebo inej dôležitej osobe s príbehom súvisiacej (Kotrbová, 2022), napísaním listu od tej postavy späť k sebe, alebo od nejakej časti vlastného ja (napríklad viď systém subosobnosti v psychosyntéze R. Assagioliho), básne, piesne, grafickým alebo pohybovým stvárnením (Kotrbová, 2024), alebo písaním scenára vlastného životného príbehu, ktorého pravidlá sme podrobnejšie popísali na inom mieste (Kotrbová, Vašková 2024, autorizovaný slovenský preklad tu <<<) a podobne. Výber z textov prvej kapitoly, s ktorými možno pracovať, uvádzame tu <<<.
Za najpodrobnejšie rozpracovanú považujem alegóriu v 9. kapitole 1. časti (ss. 132-161), v ktorej Klingshor v prítomnosti Henricha a Matildy a ďalších hostí rozpráva príbeh malej Báje, ktorá zachráni kráľovstvo, svojho brata Erosa, krásnu Freyu, Džinnistan, jej ženícha, celú rodinu a všetkých obyvateľov kráľovstva tým, že preľstí zlé sudičky a potom spolu s vtákom Fénixom spoločne stráži tajomstvá tohto sveta tým, že tká radostné príbehy, básne a piesne v novej ríši večnosti, „v ktorých Sofia kňažkou všetkých sŕdc sa stala“ (s. 164).
Kapitola je vybudovaná na použití množstva symbolov pochádzajúcich nielen z gréckej (Perzeus, Fénix), germánskej (Freya), egyptskej (Sfinga) a ďalších mytológií prípadne náboženstiev (napríklad Sofia ako reprezentantka Božej múdrosti, čo je odkaz na kresťanstvo, a podobne) a archetypov ako Matka, Otec/Kráľ, kráľovná, Pestúnka/Dojka, Dieťa/Hrdina, Animus/Anima reprezentovaných ako Sestra, Milenka, Brat, Milenec,…, ktoré sú ešte v závislosti od aktuálne potrebnej úlohy tej ktorej postavy v príbehu premenlivé), cez ktoré autor pozýva k pochopeniu vnútornej duchovnej podstaty vonkajšieho sveta. Kapitola je tiež ako celok kontextuálnou metaforou na vyššie princípy regulujúce fungovanie tohto sveta.
Pri jej čítaní som sa cítila doslova pozvaná Carlom Gustavom Jungom (1875-1961), švajčiarskym psychiatrom a psychoanalytikom, (ktorý sa narodil o 100 rokov neskôr ako Novalis) a je všeobecne známy svojimi konceptmi kolektívneho nevedomia, archetypov, synchronicity a individuácie, v ktorých sa prikláňal k duchovným a symbolickým aspektom ľudskej psychiky. Dej som vnímala hlavne z tohto uhla pohľadu. Cez zvedomovanie univerzálnych vzorov, ktoré sa objavujú nielen v našich snoch, mýtoch, náboženstvách a umení naprieč kultúrami, ako súčasti nášho vnútorného života možno ľahšie uchopiť, čo je podstatné.
Možno si všímať, do čitateľského/knižného/literárneho denníka zapísať a na biblioterapeutickom stretnutí zdieľať: aké archetypy z tohto príbehu už osoba pozná; ktoré postavy, symboly, časti deja alebo témy s ňou rezonujú, vynikajú alebo sú pre ňu zvlášť zaujímavé a čím môžu byť reprezentované alebo čo môžu znamenať v jej živote; ako cesty postáv odzrkadľujú jej vlastné zápasy alebo osobný rast; aký je pre ňu v diele ukrytý odkaz prípadne posolstvo do ďalšieho života, ako s ním možno ďalej nakladať a podobne.
Audionahrávku a a výber textu z kapitoly 9. prvej časti novely, s ktorými možno pracovať, uvádzame tu <<< . Z časti knihy stojí za zvláštnu pozornosť napríklad použitý motív vody ako katalyzátor overovania pravosti/pravdivosti (napísaného obsahu – tvrdení, myšlienok, konštrukcií, názorov) alebo posilňovanč alebo zvýrazňovač pravosti (Erosa ako skutočného Erosa, keď sa napije z pohára, pravosti detskej spirituálnej pravdy, ktorú reprezentuje malá Báj píšuca o láske), atď. (viď text na s. 137-139) v spojení s existenciou „životného kompasu“ reprezentovaného kovovou tyčou, ktorá keď sa zavesí na niť sama ukazuje na sever (niť ako božské vedenie, tyč ako sám človek zavesený na túto božskú niť a vždy s ňou spojený) a na potvrdenie svojej nekonečnej večne sa opakujúcej úlohy sa tiež sama stočí do kruhu a premení sa na hada, ktorý si zahryzne do svojho vlastného chvosta ako známeho symbolu kolobehu života v nekonečnosti ale aj had ako symbol uzdravovania, atď. (motív viď v tej istej časti na s. 138).
Pri zvlášť dôležitej téme autentickosti vo vlastnom živote, ktorá sprostredkúva kontakt s radsťou a šťastím a podporuje jeho zmysluplnosť, možno pracovať napríklad s otázkami „Akým spôsobom vo svojom živote spoznávate, čo je skutočne pre vás to pravé?“, „Podľa čoho sa orientujete?“, Ako to spoznáte?“, „Kedy najčastejšie si to dokážete všimnúť?“, „Čo vám pomáha vo všímavosti toho, čo je pre vás naozaj to pravé a čo vám pomáha byť sám so svojou pravou podstatou a pravdou v kontakte?“, „Ako vám pomáha, keď takúto pomôcu máte, o nej viete a môžete a viete ju použiť?“, „Ako by vám to mohlo byť ešte viac vo vašom živote nápomocné?“, „Ako by ste sa ešte mohli lepšie orientovať vo svojom živote a svete?“ a podobne. Človek si opäť môže svoje postrehy zaznamenať do čitateľského alebo terapeutického denníka, zamýšľať sa nad tým, čo zistil, ďalej s tým pracovať mnohorakými spôsobmi, ako sme uviedli vyššie, preciťovať, možno o tom diskutovať a tak získať ďalšie podnety a podporu pre svoj ďalší rast a rozvoj.
Popis skúseností z vlastnej práce s literárnym dielom:
Literárna predloha ma inšpirovala zdieľať fragment sna, ktorý sa mi sníval po jej dočítaní. Stretla som sa v ňom s Novalisom, Vergíliom a Goethem, ktorí mi dali radu ako písať moje vlastné diela, keďže odmalička sa túžim stať spisovateľkou. Povedali „Povedz to rečou kvetov“ (dostupné na https://www.kvetka.me/v-kaplnke/). A keďže kvety sú v kresťanskej kultúre, ktorá je mi kultúrne najbližšie, symbolom krásy a radosti, odkaz je jasný a tiež sa ho postupne snažím čo najkrajšie pretaviť do tejto pozemskej reality v najkrajšej podobe textov, ktoré píšem. Dúfam, že je to cítiť a radosť a krása sa v zmysle ich odkazu touto cestou skutočne šíria ďalej, lebo krása nebeská/vesmírna, ktorá je tu na zemi s nami a v nás a cez nás, skutočne stojí za to- ju vidieť a si ju všímať a sa na ňu zameriavať, vnímať, cítiť a žiť a často toto všímanie si a cítenie býva najľahšie sprostredkované prostredníctvom slov, slovami, prostredníctvom básní, ale aj príbehov, rozprávok, atď., aj keď samozrejme je to možné aj dotykom a podobne a najsilnejšie tých, ktoré sú utvárané z lásky.
Nadšenie z duchovnej krásy sprostredkovanej Novalisom v tomto diele ma tiež inšpirovalo k hlasnému čítaniu predlohy a vytvoreniu audionahrávky spomínanej 9. kapitoly prvej časti. Ozvučenie čítaného obsahu – nielen diela, ale aj zdieľanie vlastných myšlienok a pocitov s tým súvisiacich v biblioterapii s terapeutom alebo v skupine umožňuje ešte hlbšie precítenie tých častí diela alebo vlastného prežívaia, ktoré sú zvlášť dôležité, vnímanie rozdielu medzi zaoberaním sa danou témou alebo pocitom „v duchu“ a v podobe zhmotnenej reality yvjadrenej prostredníctvom vlastného hlasu, rozvinutie do novej podoby, niekedy abreakciu v prípadne „ozvučenia zaťažujúcich obsahov“, ktoré tým, že sú vyjadrené nahlas, sa umožňuje (otvára sa možnosť), aby sa zaťažujúci emočný obsah uvoľnil a tým zároveň oslabil, atď. Pritom ale treba dbať, aby nedochádzalo k neproduktívnej repetícii obsahov, ktorými sa osoba udržiava v nepríjemých pocitoch, ale naopak, aby aj v takýchto situáciách bol sprostredkúvaný kontakt so zážitkami, ktoré sú skutočne uvoľňujúce, upokojujúce, radostné a iným spôsobom obohacujúce a povznášajúce a podobne a aby takéto uľahčujúce zážitky a pocity boli utvárané a opakované čo najčastejšie, pretože toto je skutočným zdrojom zvládania a budovania reziliencie u detí aj dospelých.
Obidva postupy, ktorými som si sama prešla, navrhujem v prípade záujmu umožniť uplatniť aj v rámci individuálne alebo skupinovo vedenej biblioterapie, kde pri skupinovej terapii ešte možno venovať pozornosť porovnávaniu rozdielu fokusu vnímania obsahu medzi jednotlivými osobami, čo ešte taktiež môže byť vzájomne inšpirujúce a obohacujúce.
Použitá literatúra:
Bartlettová, S. 2009. Mýty a báje od A po Z. Praha: Metafora, 2009. 400 s. ISBN 978-80-7359-220-2
Novalis. 2008. Modrá kvetina. 1. vyd. Bratislava: Gardenia Publishers, 2008. 208 s. ISBN 80-85662-55-8
Kotrbová, K., Majzlanová, K. 2021. Terapeutický denník v biblioterapii. s. 28-51. In Problems of Education in the Fourth Industrial Revolution Era. Collection of Scientific Articles. European Scientific e-Journal, 02-2021 (008). Hlučín-Bobrovníky: Tuculart Edition. Dostupné online: http://tuculart.eu/ftpgetfile.php?id=172
Kotrbová, K. 2022. Terapeutické listy v biblioterapii. s. 68-82. In Problems of Education and Teaching in Era of Digital society. Collection of Scientific Articles. European Scientific e-Journal, 1-16. Ostrava: Tuculart Edition. Dostupné online: http://tuculart.eu/ftpgetfile.php?id=273
Kotrbová, K., Vašková, M. 2024. Písanie scenára ako nástroj v biblioterapii. s. 80-94. In Medicne & Art, ročník 2, č. 2/2024. 110 s. ISSN 2949-2165 Dostupné online: https://doi.org/10.60042/2949-2165-2024-2-2-80-94, autorizovaný slovenský preklad: tu
Kotrbová, K. 2024. Pohyb v biblioterapii. ss. 118-130. In Merica, Marián, Belešová, Mária (Eds.): Žiak, pohyb, edukácia – vedecký zborník 2024. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave. 234 s. ISBN 978-80-223-5909-2 Dostupné online: https://www.biblioterapia.sk/wp-content/uploads/ZBORNIK-2024-vyber-Kotrbova.pdf
Rainwater, J. 1993. Vezměte život do vlastních rukou. 1. vyd. Praha: Grada, 1993. 232 s. ISBN 80-7169-026-0
Neprešlo jazykovou úpravou!
Možnosť konzultovať indikácie a kontraindikácie diela, špecifické postupy alebo skúsenosti, pred, počas a po použití diela s autorom odporúčania: áno
Kartu odporúčaného diela vytvorila:
PhDr. Kvetoslava Nagyová Kotrbová, PhD., MPH Pracovisko: Katedra liečebnej pedagogiky, Pedagogická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave
Naposledy aktualizované: 5. januára 2025
Odporúčaný spôsob citácie:
Kotrbová Nagyová, Kvetoslava. 2025. Odborná referencia literárneho diela Modrá kvetina (Novalis). In Kotrbová, K. a kol.: Biblioterapia.sk. Bratislava: PRO SKIZP – Združenie na podporu rozvoja Slovenskej komory iných zdravotníckych pracovníkov, 2023. ISBN 978-80-974667-0-1 Dostupné na: https://www.biblioterapia.sk/publikacia/odporucany-postup-k-dielu-modra-kvetina/
Príspevok vznikol po skončení projektu bez finančnej podpory z programu Európskej únie Erasmus+, Kľúčová akcia 2 – Spolupráca medzi organizáciami a inštitúciami, KA210 -Malé partnerstvá pre spoluprácu v oblasti vzdelávania a prípravy. Názov projektu „Prototyp on-line učebnej pomôcky pre biblioterapiu”, číslo projektu 2022-1-SK01-KA210-VET-000082483. Reprezentuje názor autora a Európska komisia nezodpovedá za akékoľvek použitie informácií v ňom obsiahnutých.
