Popis
Terapeutické ciele: terapeutická téma znovuzrodenia, raja/novej zeme, skutočných hodnôt, ľudskosti; schopnosť všímať si a žiť to, čo je skutočne podstatné; rozum vs. srdce; zmysel života
Odporúčaná veková skupina: 18+
Forma práce: individuálna, skupinová
Stručný obsah diela:
Rozprávač, ktorý sám o sebe tvrdí, že je „smiešny človek“, sa po niekoľkomesačnom váhaní rozhodne spáchať samovraždu (revolverom). Po ceste domov sa ho pokúsi zastaviť malé dievčatko, ktoré hľadá pomoc pre svoju matku. Rozprávač odmietne. Po príchode do svojej malej izby si sadne do kresla a zaspí. Sníva sa mu, že sa zastrelí a pochovajú ho. Po čase k nemu príde bytosť, ktorej pôvod nepozná a zoberie ho na cestu vesmírom. Prídu k planéte, na ktorej žijú ľudia v prvotnej neporušenosti a prirodzenosti, ako ľudia, ktorí nepoznajú dedičný hriech… Smiešny človek ich však pokazí – naučí ich klamať a celá spoločnosť sa rozdelí na skupiny, ktoré proti sebe bojujú. Tak ako predtým nepoznali krutosť a ponižovanie, tak teraz sa im to páči a už ani sami nechcú veriť, že to predtým bolo inak. Náhle sa zobudí, uvedomí si, že šlo o sen. Revolver, ktorým sa chcel zastreliť má stále v rukách. Odloží ho preč, rozhodne sa žiť ďalej a ide hľadať dievčatko, ktoré ho večer žiadalo o pomoc.
Opis možností profesionálnej pedagogickej/terapeutickej práce:
K tomuto dielu sa opätovne vraciame po štyroch rokoch po napísaní príspevku Terapeutický potenciál Dostojevského poviedky Sen smiešneho človeka (2022). Odporúčame si tento príspevok ako aj samotné dielo pred začatím práce s ním znova prečítať a to najmä preto, že v tejto dobe premeny, kedy sa v celosvetovom merítku rozhoduje, čo z toho, čo je staré – skutočne prapôvodné, ľudské a čisté, má zostať a čo z toho, čo by sme mohli považovať za nové, ale z určitého uhla pohľadu to tu už kedysi dávno tiež bolo, napomáha transformácii späť k tomu, čo je skutočne pravé.
Celosvetové „vlny diania“ sa prirodzene premietajú aj do jednotlivých ľudských osudov. Aj poslednou fázou v cykle Cambellovej schémy monomýtu Cesty hrdinu (2017) je téma znovuzrodenia – návratu hrdinu do každodenného sveta s novým poznaním, ktoré integruje do svojho nového bytia. Hrdina sceľuje toto poznanie ako majstrovstvo poznania dvoch svetov v novom živote (starého aj nového – pričom može ísť aj o nový pohľad na staré alebo aj oživenie/sprítomnenie posilňujúcich spomienok a vhľadov – a z toho utvorenie nových), podstatou sa približujúcemu tomu prapôvodnému čistému, radostnému a slobodnému životu a šťastiu s rešpektovaním seba aj ostatných.
Na tejto ceste musí hrdina symbolicky zomrieť (niečo v ňom – niečo, nejaká vnútorná časť, čo už mu neslúži na ďalšej ceste životom v ňom zomiera/pomocou pomáhajúcich sprievodcov a skúšok sa mení/transformuje do novej kvality, atď.), aby to vytvorilo priestor pre nové, čo sa má znovuzrodiť. Lebo nič nie je v človeku, iba to, čo mu bolo dané. V terapii to môže predstavovať širokú škálu možností – od opustenia nefunkčných spôsobov vnímania, správania, myslenia alebo presvedčení až po zmenu práce, bývania, atď. Nielen imaginárni, ale aj reálni sprievodcovia (rodina, priatelia, terapeuti) napomáhajúci ozdravnej premene, sú na tejto ceste vítaní.
Dostojevskij v novele odkazuje na spirituálne zdroje, dôležitosť a význam vnímania krásy, rozhodovania srdcom a nie rozumom, vzájomné porozumenie, ľudskosť, úctu, ústretovosť, pomoc a v istom zmysle aj návrat (hoci na špirálovito vyššej úrovni poznania) k prapodstate detskej nevinnosti. A hoci je dielo krátke, býva niektorými autormi označované aj ako novela, pretože v ňom dochádza k hlbokej duchovnej premene hlavnej postavy, čo je v biblioterapii zvlášť užitočné. Práve na základe toho, že hlavnej postave bolo umožnené spoznať krásu nového/pôvodného sveta, cítiť ju a žiť, s čím ako s posolstvom z inej planéty, ktorá je celkom taká ako naša Zem, prichádza na pôvodnú Zem „z ktorej prišiel“, aby hlásal posolstvo Nového sveta na tejto pôvodnej Zemi, ale zároveň tento zázrak aj sám konal, čo je vyjadrené aj slovami v poslednom výroku diela“A to malé dievčatko vyhľadám… A pôjdem! A pôjdem!“ (s. 137).
Dosýtenie takpovediac potreby „bytostného cítenia“ krásy, lásky, vzájomnej podpory, ústretovosti, pomoci, spolupráce, atď. je dôležitým prvkom terapie. Čo človeku chýba, čo by si rád prial a stal sa tým. Mal by si dovoliť to vedieť, byť s tým v kontakte a do čo najmenších detailov predstaviť, čo je to to, o čom sníva, ako to vyzerá, akými slovami, farbami, zvukmi, atď. by sa to dalo opísať, ako by sa to dalo poznať, vnímať, cítiť a vedieť… aby sa dokázal k svojmu snu žitému v realite – podobne ako je to pri plánovaní v manažmente – mohol čo najviac priblížiť k želanému, a začať ho žiť, stať sa/byť ním. Podrobnejší popis terapeutickej techniky ako na to v biblioterapii, možno nájsť napríklad v príspevku Písanie scenára ako nástroj v biblioterapii (2024). Dostojevský vo svojom diele ponúka nádherné obrazy takto cíteného/žitého Nového sveta, ktoré sú jednou z možností.
Opakovanou expozíciou týchto častí diela v rámci biblioterapie možno sprostredkovať daný zážitok. Ten sa potom môže stať predmetom ďalšej diskusie, či už v individuálnej, skupinovej, prípadne hromadnej forme alebo predmetom spracovania pomocou čitateľského terapeutického denníka, prípadne listov alebo odkazov (autorovi, hlavnej postave…), prípadne dokončovania príbehov. Svoje vlastné texty o predstave vlastného raja inšpirované prečítaným dielom alebo pripojenou audionahrávkou si potom môžu prečítať a nahrať vlastným hlasom a v najláskavejšej možnej podobe sa takto sami k sebe prihovárať, akoby sa sen už stal realitou (písanie v prítomnom čase – ako keď túžba, úžas, krása sa už stala, deje sa), nakresliť, zaspievať, zahrať, zatancovať, atď. ako popisujeme už v spomínanom príspevku o Písaní scenára ako nástroja v biblioterapii. V tejto fáze terapie je dôležité si dovoliť snívať a to úplne slobodne, bez kritického hodnotenia, ktorého úloha nastupuje až oveľa neskôr. Denník môže byť užitočnou pomôckou nielen pre dotváranie sna do najnádhernejšej možnej podoby, ale aj pre zachytávanie zmien a všímanie si rozdielov medzi predtým a teraz, prípadne teraz a potom. Významuzvukovej stránky reči v biblioterapii sme sa okrem už spomínaného príspevku, čiastočne zaoberali aj v samostatnom článku o poetoterapii.
Súčasťou tohto nášho príspevku sú tri jazykové verzie nahrávky Dostojevského diela Sen smiešneho človeka. Slovenská nahrávka ženským hlasom (na terapeutické účely upravený výber z novely rozdelený do 2 častí), ktorá je skôr v pomalšom, pokojnejšom tempe rozprávania približujúcom sa v čo najväčšej možnej miere alfa hladine mozgových vĺn s frekvenciou okolo 7-13 Hz spájaných s hlbokou relaxáciou, sústredením a zvýšenou kreativitou. Utvára priestor pre uvoľnenie, príjemné rozjímanie nad povedaným, prijímanie a zároveň pomalé dotváranie vlastných predstáv podľa povedaného s dostatočným časom venovaným kontemplácii s dôležitým priestorom pre zachytenie utváraného. Ženské hlasy majú spravidla vyššie položené formanty a tým aj vyššiu frekvenciu (priemerne okolo 165-255 Hz), čo prispieva k tomu, že ľudským hlasom sprostredkúvaný obraz je vnímaný ako „jasnejší“ alebo „svetlejší“. Má viac energie vo vyšších harmonických polohách a na podporu uvoľnenia a potrebnej kontemplácie dôležité, aby bol prednes pomalší. Rozhodujúca časť predstavy raja, s ktorou odporúčame pracovať, sa v pripojenej slovenskej audionahrávke začína od 15-tej minúty 42. sekundy (obrazy raja) a pokračuje až po 19-tu minútu 7-mu sekundu. Ďalšia časť potom, ktorá je o ľuďoch raja, v tej istej audionahrávke od 19-tej minúty 19-tej sekundy až po koniec prvej časti nahrávky.
Dynamickejšie verzie toho istého textu nahraté mužskými hlasmi (maďarská a anglická verzia, ktoré pripájame ako príklady ako možno s textom hlasovo umelecky pracovať, avšak bez zjavného terapeutického zámeru) sú zasa z biblioterapeutického hľadiska dôležité na podporu človeka vo fáze rozhodovania, ktorá je charakteristickejšia pre činnosť mozgových vĺn beta (12-30 Hz) prítomných počas aktívneho učenia pomocou mentálnych hier, riešenia problémov a podobne. Na ráznejší/rozhodnejší prechod ku konaniu/tvoreniu v realite/transferu prežívaného do bežného každodenného života. Počúvajúci sa naladí na tempo reči čítajúceho, ak je mu jeho hlas príjemný a postupne sa s ním zharmonizuje. V maďarskej verzii ide konkrétne o časť začínajúcu od 32-ej minúty a 58 sekundy až po 35 min 45 sekundu. Pre anglicky hovoriacich klientov časť od 27 min a 5 sek v pripojenej anglickej audionahrávke. Hlbšie basové vrstvy mužských hlasov, ktoré sa bežne v ženských hlasoch (až na výnimky) nenachádzajú, umožňujú bohatšie alebo plnšie vnímanie počúvaného/prednášaného. Mužský hlas má často bohatšie a plnšie nižšie harmonické frekvencie (čo je spravidla 80-180 Hz), čo zároveň spôsobuje, že svojou hĺbkou pôsobí uzemňujúco.
Na tomto sme chceli tiež zvýrazniť, aké dôležité je vedieť v biblioterapii rozlišovať, kedy je vhodné cielene terapeuticky použiť nahrávku/alebo čítanie ženským a kedy mužským hlasom a hoci v princípe platí, že v prvom rade má byť hlas čítajúceho/prednášajúceho/recitátora príjemný pre toho, komu je text čítaný, aj týmto je potrebné sa vedome zaoberať a takúto možnosť umožniť. Odporúčame pri práci v skupine alebo aj v individuálnej podobe s jednotlivcom umožniť experimentovať v prípade záujmu aj v podobe práce s hlasom, vystriedať sa, vyskúšať reťazové čítanie. Rôznym tempom, dôrazom, prízvukom… Nemá ísť o vzájomné porovávanie, ale o porovnávanie a zistenie verzie, ktorá je osobe najviac príjemná pre napríklad uvedomie, s čím z jej života to možno súvisí. Možno vzájomne porovnávať rôzne verzie a na podporu utvárania/vnárania sa/preciťovania čo najpríjemnejšej novej podoby reality ďalej pracovať/vnárať sa/preciťovať iba tú, ktorá je aktuálne najpríjemnejšia. Dôležitosť kultivácie vlastného hlasu terapeuta je predmetom iných článkov.
Počas biblioterapie sa možno venovať aj utváraniu publicistických diel slúžiacich napríklad na zdieľanie skúseností čo z absolvovaného procesu práce z dielom pomohlo, bolo inšpirujúce a mohlo by prípadne pomôcť aj iným. Možno prístup obohatiť o ďalšie aktivity ako je napríklad práca s telom (predstava starého/nového sveta improvizačne vyjadrená v pohybe) ako sme napríklad načrtli spomenuli v príspevku Pohyb v biblioterapii. Môže byť ponúknuté hranie rolí (dramatoterapia), hrová terapia, arteterapia alebo muzikoterapia. Pre naštartovanie kreativity pri písaní sa dá umožniť experimentovať so zapojením moderných technológií. Aj tu je priestor pre tvorivosť. Použitie týchto techník pritom závisí nielen od zručností a skúseností terapeuta ako ich vhodne zladí s vopred stanovenými terapeutickými cieľmi a zakomponuje do procesu terapie, ale hlavne od aktuálnych potrieb, záujmu, kapacít a zdrojov osoby/osôb, ktorým sa venuje.
Popis skúseností z vlastnej práce s literárnym dielom:
Viacvrstvové filozofické dielo, ku ktorému sa radi opakovane vraciame a nachádzame nové nuansy možností nazerania na dnešnú realitu cez prizmu skúseností autora prenesených do umeleckej reči cez storočia až sem k nám do súčasnosti.
Použitá literatúra:
Dostojevskij, Fiodor Michajlovič. 1877. Sen smiešneho človeka. Fantastická poviedka. In Fiodor Michajlovič Dostojevskij Katarína, 119-138. (Preložila Viera Mikulášová-Škridlová, 1974). Bratislava: Tatran, 1974. 284 s. Bez ISBN.
Campbell, Joseph. Tisíc tváří hrdinu. Argo, 2017. 392 p. ISBN 978-80-257-2184-1
Kotrbová, Kvetoslava, Sturcz, Attila, Solárová, Zlatica. 2022. Terapeutický potenciál Dostojevského poviedky Sen smiešneho človeka. s. 343-365. In Philologia. Časopis Ústavu filologických štúdií Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, ročník 32, č. 2/2022, 392 s. ISSN 1339-2026 Dostupné na: https://www.fedu.uniba.sk/fileadmin/pdf/Sucasti/Ustavy/Ustav_filologickych_studii/Philologia/Philologia_2022_2/PHILOLOGIA_2_2022_TLAC-25_343-365.pdf
Kotrbová, Kvetoslava, Vašková, Maja. 2024. Písanie scenára ako nástroj v biblioterapii. s. 80-94. In Medicne & Art, ročník 2, č. 2/2024. 110 s. ISSN 2949-2165 Dostupné na: https://doi.org/10.60042/2949-2165-2024-2-2-80-94, autorizovaný slovenský preklad: tu
Kotrbová, Kvetoslava. 2024. Publicistické žánre v biblioterapii. s. 119-134. In Studia Scientifica Facultatis Paedagogicae č. 1/2024, apríl 2024. Ružomberok: Katolícka univerzita, 2024, 270 s. ISSN 1336-2232 Dostupné online: https://studiascientifica.ku.sk/wp-content/uploads/2024/04/12_kotrbova_ssf_1_2024.pdf, https://doi.org/10.54937/ssf.2024.23.1.119-135, https://www.researchgate.net/publication/380045886_Publicisticke_zanre_v_biblioterapii
Kotrbová, Kvetoslava. 2024. Pohyb v biblioterapii. ss. 118-130. In Merica, Marián, Belešová, Mária (Eds.) Žiak, pohyb, edukácia – vedecký zborník 2024. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave. 234 s. ISBN 978-80-223-5909-2 Dostupné online: https://www.biblioterapia.sk/wp-content/uploads/ZBORNIK-2024-vyber-Kotrbova.pdf
Kotrbová, Kvetoslava. 2025. Moderné technológie v biblioterapii. s. 94-102. In Medicne & Art, ročník 3, č. 1/2025. 153 s. ISSN 2949-2165 Dostupné online: https://medicine-art.ru/en/nauka/article/97444/view, autorizovaný slovenský preklad
Neprešlo jazykovou úpravou!
Kartu odporúčaného diela vytvorila:
PhDr. Kvetoslava Kotrbová, PhD., MPH, Pracovisko: Katedra liečebnej pedagogiky, Pedagogická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, 18. augusta 2025
Naposledy aktualizované: 24. septembra 2025
Odporúčaný spôsob citácie:
Kotrbová, Kvetoslava. 2025. Odborná referencia literárneho diela Fiodora Michajloviča Dostojevského Sen smiešneho človeka. In Kotrbová, K. a kol.: Biblioterapia.sk. Bratislava: PRO SKIZP – Združenie na podporu rozvoja Slovenskej komory iných zdravotníckych pracovníkov, 2023. ISBN 978-80-974667-0-1 Dostupné na: https://www.biblioterapia.sk/publikacia/odborna-referencia-diela-sensmeisnehoclovekaa/
Príspevok vznikol po skončení projektu bez finančnej podpory z programu Európskej únie Erasmus+, Kľúčová akcia 2 – Spolupráca medzi organizáciami a inštitúciami, KA210 -Malé partnerstvá pre spoluprácu v oblasti vzdelávania a prípravy. Názov projektu „Prototyp on-line učebnej pomôcky pre biblioterapiu”, číslo projektu 2022-1-SK01-KA210-VET-000082483. Reprezentuje názor autora a Európska komisia nezodpovedá za akékoľvek použitie informácií v ňom obsiahnutých.
