Popis
Terapeutické témy: spracovanie syndrómu vyhorenia, workoholizmus a práca s časom, bezmocnosť, depresia, hnev, smútok, strach a úzkosť s tým spojené, napojenie sa na skutočný prúd a zmysel života, sebadôvera
Odporúčaná veková skupina: 25+
Forma práce : individuálna, skupinová
Stručný obsah diela:
Kniha Dievčatko Momo a stratený čas nesie hlboké posolstvo o hodnote prítomného okamihu, priateľstva a samotného spôsobu života. Hoci je napísaná v podobe prístupnej deťom, v skutočnosti oslovuje najmä dospelého čitateľa. Možno práve preto, aby sa deti a dospelí mohli stretnúť pri spoločnom čítaní a navzájom zdieľať to najcennejšie – svoj čas. Keď som ju čítala spolu s mojím synom, bola som za to autorovi veľmi vďačná. Kniha sa stala aj predlohou pre divadelné aj filmové spracovania (1986, 2025). My sme si pozreli to novšie.
Príbeh rozpráva o dievčatku Momo, ktoré žije na okraji mesta v starom amfiteátri. Nemá rodičov, a nikto nevie, odkiaľ pochádza, no má výnimočný dar – dokáže načúvať tak, že už samotným počúvaním a svojou plnou prítomnosťou pomáha ľuďom okolo riešiť ich problémy. Utáranému chlapcovi Girovi Sprievodcovi, ktorý často „splieta dve na tri“, prichádzajú po rozhovore s ňou na um tie najneuveriteľnejšie príbehy. Starý Zametač Beppo, zvyčajne zdržanlivý, sa s Momo podelí o zásadnú životnú skúsenosť: cestu, ktorá sa zdá nekonečne dlhá, možno zvládnuť len krok za krokom – vždy treba myslieť iba na ten nasledujúci.
Giro predsavuje silu príbehov, ktoré dávajú svetu zmysel. Zároveň, reprezentuje ľudí žijúcich zo dňa na deň, bez väčšieho zaťaženia budúcnosťou a pocitom zodpovednosti. V neskoršej časti príbehu sa stáva aj varovaním pred tým, ako môže sláva odcudziť človeka od seba samého. Beppo je naproti tomu symbolom trpezlivosti, pokory a pomalého života, ukazuje, že netreba myslieť na celý život naraz, stačí na ďalší krok.
Významnú úlohu zohrávajú aj siví páni, ktorí symbolizujú konzumný, uponáhľaný svet a stratu. Predstavujú tlak spoločnosti „šetriť čas“, no v skutočnosti ho ľuďom berú. Prekrúcaním faktov a dôkladne pripravenou argumentáciou dokážu obyvateľov mestečka presvedčiť o tom, že žili nesprávne, a zároveň im ponúknuť ilúziu nápravy. Dospelí tak dobrovoľne padnú do pasce, stávajú sa chladnými, uponáhľanými a nešťastnými a spolu s nimi prichádzajú o čas aj ich deti.
Momo, ktorú možno vnímať aj ako na symbol nášho vnútorného dieťaťa, ktoré má schopnosť byť s druhými naplno, bez ponáhľania, čím zároveň ukazuje, že čas má hodnotu hlavne vtedy, keď ho prežívame, ako jediná odolá ich vplyvu. S pomocou korytnačky Kassiopeie – symbolu intuíciu, pokoj a dôveru v správny smer – sa dostane k Majstrovi Hodinusovi, ktorý spravuje čas. Ten predstavuje hlbší zmysel času, ktorý nie je len merateľný hodinami, ale predovšetkým žitý. Pomáha Momo pochopiť podstatu času a umožní jej postaviť sa sivým pánom. Na konci sa jej podarí obnoviť rovnováhu – ľuďom sa vracia ich čas a schopnosť žiť naplno – s radosťou a vzťahmi.
Opis možností terapeutickej pedagogickej práce:
Vyhorenie často nevzniká preto, že robíme málo, ale preto, že dlhodobo žijeme spôsobom, ktorý nás oddeľuje od vlastného prežívania. Práve preto môže byť práca s príbehom účinnejším vstupom než okamžité hľadanie riešení. Kniha ponúka jemný, ale hlboký spôsob, ako sa k tejto téme priblížiť – cez obraz, symbol a identifikáciu s postavami.
Keďže syndróm vyhorenia sa môže často prejavovať aj ako depresia, v biblioterapeutickej práci pri syndróme vyhorenia postupujeme v zmysle medzinárodných odporúčaní ako pre ťažšie formy depresie: najskôr pracujeme s beletriou a až potom budujeme racionálny náhľad a upevňujeme nové zručnosti pomocou svojpomocnej literatúry ako napríklad pomocou knihy Z vyhorenia k znovuzrodeniu (Cil, 2025), ktorá tým, že obsahuje aj samotný príbeh autorky je kombináciou beletrie sa svojpomocnej knihy. Pozitívny príklad osobnosti, ktorá aj pomocou svojich vedomostí a skúseností, ktoré v knihe dáva k dispozícii, takúto životnú situáciu zvládla, dáva nádej, že sa to môže podariť aj ostatným.
Samotná „racionálna“ svojpomocná kniha ako prvý krok často nestačí. Človek býva preťažený, odpojený od prežívania a unavený z ďalších „návodov“. Príbeh umožňuje spomaliť, precítiť a uvidieť vlastnú situáciu v bezpečnom odstupe. Preto má veľký zmysel začať skôr zážitkovo – cez príbeh, ktorý obchádza obranné mechanizmy a jemne otvára tému. Príbeh umožňuje spomaliť, precítiť namiesto analyzovania, uvidieť vlastnú situáciu v bezpečnom odstupe. Až následne má zmysel zaradiť racionálne uchopenie témy, napríklad prostredníctvom cvičení Z vyhorenia k znovuzrodeniu, avšak príbeh autorky môže inšpirovať k zmene už v úvode stretnutí.
Len pre úplnosť uvádzame, že zážitkové spomalenie, precítenie a uchopenie vlastnej situácie bezpečným spôsobom možno v závislosti od osobných preferencií a priorít dosiahnuť nielen prostredníctvom biblioterapie, ale pri profesionálnom vedení aj v kombinácii s 1. jemnou prácou so zvukmi – rozpoznávania a vyjadrenia vlastných emócií ukotvených v tele pomocou zvukov jednotlivých hlások alebo pomocou 2. priamej jemnej práce s telom (poklepkávanie, vytriasanie, hladenie a podobne), ktorú taktiež môžeme odporúčať. V každom prípade, práca s príbehom môže byť bránou, ktorá umožňuje pomaly, jemne a bezpečným spôsobom stretnúť s vlastnou osobnou témou vyhorenia.
Navrhovaný postup práce:
1.fáza (1.-2. stretnutie): Zastavenie, kontakt so sebou a uvedomenie (Momo)
Začnite čítaním úvodných kapitol, ktoré predstavujú Momo a jej schopnosť počúvať. Všímajte si ako prebiehajú jej prvé stretnutia s ľuďmi, ako a čo robí.
Zameranie: Ako Momo počúva ľudí? Čo robí inak ako ostatní? Čo by Momo povedala človeku, ktorý je unavený a preťažený? Ako by Momo reagovala na človeka, ktorý má pocit, že ho nikto nepočuje? Čo by urobila Momo, keby bola na mojom mieste? Ako vyzerá skutočné načúvanie? Kedy ma niekto naposledy naozaj počúval? (zážitok, nie analýza) Som skôr Momo alebo ľudia okolo nej? (identifikácia)
Cieľ: Nepriame uvedomenie si seba cez identifikáciu s postavou, bezpečné priblíženie sa k vlastnému prežívaniu. Jemná obnova kontaktu so sebou a vlastným prežívaním, spomalenie, uvedomenie si vlastného tempa.
2. fáza (3.-4. stretnutie): Pomenovanie vyčerpania/mechanizmus vyhorenia (siví páni)
Čítajte časti o príchode sivých pánov a „šetrení času“.
Zameranie: Ako siví páni presviedčajú ľudí? Čo im hovoria? Čo by siví páni povedali dnešnému človeku? Ako by Momo rozpoznala, že niekto podlieha sivým pánom? Čo by Momo poradila človeku, ktorý im už uveril? Praktické cvičenie – vytvorte si Zoznam vlastných „sivých pánov“ (napr. tlak na výkon, povinnosť, perfekcionizmus). Čo vo vašom živote mi „požiera čas“? Aké vnútorné presvedčenia ma tlačia do výkonu? Kde v mojom živote mizne čas bez zmyslu? Práca s vetou Musím…/Chcem… Mal/-a by som/Nemusím…/Rozhodol som sa…/V živote sa mi páči, keď…/Milujem, keď…
Cieľ: Pomenovanie mechanizmov bez priamej konfrontácie so sebou. Uvedomenie a normalizácia pocitov – dovolenie si pomenovať vlastné vyhorenie bez odporu
3. fáza (5. stretnutie): Návrat k jednoduchosti – mikrokroky (Beppo)
Zamerajte sa na postavu Beppa Zametača v príbehu a jeho filozofiu.
Zameranie: Ako Beppo rozmýšľa o práci a o živote? Čo by Beppo poradil človeku, ktorý má pocit, že nezvláda všetko naraz? Ako by Beppo vysvetlil “ ďalší krok niekomu, kto je zahltený? Čo je môj najbližší zvládnuteľný krok, z ktorého by som mohol/-a mať radosť? Kde si zbytočne predstavujem „celý problém naraz“? Cvičenie – Čo je môj jeden dnešný krok?
Cieľ: Prenos princípu zvládnuteľnosti cez postavu. Zníženie pocitu zahltenia a obnova pocitu zvládnuteľnosti.
4. fáza (6. stretnutie): Nový vzťah k času (Majster Hodinus)
Čítajte pasáže o stretnutí s Majstrom Hodinusom a tajomstve času.
Zameranie: Ako Majster Hodinus vysvetľuje čas? Čo by povedal človeku, ktorý má pocit, že nemá čas? Ako by Majster Hodinus vysvetlil rozdiel medzi „žiť čas“ a „šetriť čas“? Ktoré činnosti ma napĺňajú a ktoré vyčerpávajú? Žijem svoj čas alebo ho len „spravujem“? Aktivita Mapa: „Čas, ktorý ma živí vs. čas, ktorý ma vyčerpáva“. Odpovede na otázku Kedy sa cítim živý/živá? Ako a kedy sa o seba s láskou starám?
Cieľ: Zmena perspektívy cez symbolickú autoritu. Redefinícia času (nie výkon, ale žitie).
5. fáza (7.-8. stretnutie): Prepojenie na realitu – prechod k riešeniam (racionálna rovina)
Aktivity: Čo by Momo odporučila človeku, ktorý chce zmeniť svoj život? Čo by Beppo navrhol ako prvý krok? Čo by siví páni nechceli, aby ten človek urobil?
Otázky sú formulované nepriamo – cez postavy príbehu. Tento postup umožňuje bezpečný odstup, znižuje obranné mechanizmy a podporuje prirodzenú identifikáciu, ktorá je jedným zo základných princípov biblioterapie. Až následne má zmysel zaradiť praktickú prácu so svojpomocnou knihou Z vyhorenia k znovuzrodeniu. Osoba už po takejto práci má vytvorený náhľad, odpor voči „návodom“ je menší, odporúčania z knihy vie aplikovať konkrétnejšie.
Zhrnutie:
Kľúčový princíp je, že príbeh Momo pomáha cítiť, uvedomiť si a zastaviť sa (lieči vzťah k času a sebe – emocionálne), svojpomocná literatúra pomáha pochopiť, konať a meniť návyky. Najväčší efekt vzniká ich prepojením – v správnom poradí.
Popis skúseností z vlastnej práce s literárnym dielom:
Biblioterapeuticky zameranú odbornú referenciu k tomuto literárnemu dielu som túžila napísať ešte počas trvania projektu v roku 2023. Koordinácia projektových činností mi však napokon zabrala viac práce, ako som pôvodne predpokladala a tak som rada, že sa mi jej napísanie pripomenulo cez film Dievča Momo a zlodeji času, ktorý bol nedávno uvedený do kín. Vtedy, keď som si príbeh prvýkrát čítala, som len tak nejako jemne cítila, že sa ma tak nejako tiež týka a začala som si vďaka nemu viac všímať celkové nastavenie spoločnosti. A hoci bol príbeh prvýkrát vydaný v roku 1973, kedy som mala sotva 3 roky, preciťovala som, že to čo je v knihe, vlastne ešte stále žijeme, hoci už odvtedy ubehlo 50 rokov. Už spomínaná autorka Adriana Cil (2025) o tom pekne píše napríklad na s. 22 a nasledujúcich.
Typické nastavenie tzv. Husákových detí (teda ľudí narodených približne v 70. rokoch v období vlády Gustáv Husáka), ktoré síce neplatí pre každého ale objavuje sa pomerne často, zahŕňa jeden typický vzorec myslenia s typickými presvedčeniami, ktoré prispievajú k vyhoreniu: 1. „Treba vydržať za každú cenu,“ – pri ktorom je silný dôraz na povinnosť a výdrž a aj keď je človek preťažený, pokračuje ďalej bez oddychu.; 2. „Práca má prednosť pred všetkým,“ kedy sa hodnota človeka sa spája s výkonom a oddych môže vyvolávať pocit viny.; 3. „Nemám sa sťažovať,“ kedy sa emócie sa skôr potláčajú a problémy sa riešia mlčaním, nie otvorene.; 4. „Istota je viac než spokojnosť,“ utváraná priamo výchovou v rodinách, ktoré vedie k rozhodnutiu zostať v práci alebo situácii, ktorá nevyhovuje, len kvôli bezpečiu (spravidla príjmu, zamestnania) a zmena sa vníma ako riziko a 5. „Musím to zvládnuť sám,“ prejavované neochotou požiadať o pomoc a vysokou mierou zodpovednosti za všetko okolo, ktorá je potom ľahko zneužiteľná.
V konečnom dôsledku je to o tom, čomu sme si dovolili uveriť. Táto generácia na Slovensku, ktorou sú dnešní päťdesiatnici ešte stále drží najšu ekonomiku, aj keď krehko – často na úkor vlastných síl, v presvedčení, že vydržať znamená nezastaviť sa. Aj keď už dávno potrebujú spomaliť. Nikto ich to neučil, nikto neviedol ako a stoja pred výzvou, ako sa to naučiť. Zvlášť citeľné je to v zdravotníckych a iných pomáhajúcich profesiách. Nechcem ani komentovať, ako sa štát rekondičnými, kúpeľnými a inými podobnými ozdravnými prvkami stará o vojakov, policajtov a podobne a ako nijako o pomáhajúce profesie, hoci sú rovnako subjektami hospodárskej mobilizácie ako vymenovaní z prvej skupiny.
S prekvapením a radosťou som sa z publikácie Adriany Cil Z vyhorenia k znovuzrodeniu (2025) dozvedela, že napríklad v susednom Rakúsku existuje štátom platený program psychosociálnej rehabilitácie pre profesionálov trvajúci asi rok, do ktorého ste automaticky zaradený, ak sa vám niečo takéto prihodí a tak automaticky nezostanete bez podpory – ani finančnej ani potrebnej jemnej postupnej rehabilitačno-regeneračnej starostlivosti. U nás sme zatiaľ v štádiu, dovoľujem si tvrdiť – počínajúcej osvety, aj keď sa to (a možno práve preto) podľa mňa týka oveľa širšieho okruhu ľudí, ktorí by takúto podporu a sprevádzanie potrebovali.
Sama som si, len čo si uvedomujem, vyhorením určite prešla najmenej 3x. Pri tomto poslednom som veľmi vďačná ako autorke, tak aj vydavateľovi spomínanej knihy Z vyhorenia k znovuzrodeniu, že som vďaka nej mohla získať cenné vhľady, ktoré som nikde inde nenašla, ako napríklad, že burnout sa vlastne začína formovať už v detstve, vrátane zviditeľnenia akú úlohu na jeho formovaní zohráva toxická spoločnosť. Že sa týka nastavovania si hraníc, sebaobrazu a sebahodnoty, ktoré boli nesprávne utvárané alebo vôbec… ale čo je naprekvapivejšie, akým spôsobom sa na tom podieľajú pocity viny, hanby a zrady (najmä samého seba a vlastných hodnôt), ktoré sú počas toho taktiež utvárané a s ktorými tiež treba pracovať.
Takže, čo dovtedy, kým vznikne nejaký taký podobný celoplošný program alebo proces regenerácie alebo starostlivosti o ľudské zdroje aj u nás? Všímate si, ešte aj tuto namiesto toho, aby sme povedali starostlivosti o samých seba a samých seba navzájom povieme „o ľudské zdroje“ (= ďalšie presvedčenie, že normálne sa to povedať nepatrí? :-)), a to nielen v podobe rehabilitácie ale aj včas dopredu v podobe prevencie? Čo pomáha uvedené zjavne škodlivé vzorce „prepísať“? A čo môže byť aj predmetom samostatnej svojpomocnej biblioterapeutickej práce?
Postupné utváranie a upevňovanie nových presvedčení, ako napríklad „Nemusím vydržať všetko – môžem si nastaviť hranice“ aj s konkrétnymi návodmi, ako sa to robí.; „Oddych je súčasť výkonu, nie naopak.“; „Je v poriadku hovoriť o tom, čo mi je ťažké, požiadať o pomoc je schopnosť, nie slabosť.“; „Istota bez spokojnosti dlhodobo vyčerpáva,“ atď. pomocou nasledovania hodných príbehov.
Zabudnúť na multitasking – ako Momo – dobre načúvať (sebe) a v danom čase sa poriadne venovať iba jednej veci. Podobne zabudnúť aj na work-life balance (áno), čo je zas len iný termín, ktorý bráni plne oddychovať (lebo aj oddychovanie sa stáva ďalším „work“, ďalšou prácou, keď to takto nazveme… cítite to?) a naberať sily vtedy, kedy to skutočne a prirodzene potrebujeme.
K tomu môžeme pridať vychádzky v prírode, rôzne remeselné alebo zberateľské hobby a iné činnosti, ktoré nám robia radosť ako napríklad počúvanie hudby, maľovanie alebo kreslenie, tanec, čítanie kníh, dobrý spánok, stretnutia s rodinou a priateľmi, atď. a takéto chvíle zaraďovať čo najčastejšie. Aby sme si skutočne oddýchli a prípadne mohli s chuťou znovu začať robiť prácu, ktorú sme kedysi milovali, alebo začať čokoľvek iné pre nás a náš život zmysluplné.
Ako píše Adriana Cil „Vyhorenie ma naučilo, že niekedy je potrebné zastaviť sa, pozrieť sa na vlastný život a nechať odísť to, čo nás už ďalej neposúva. Nie ako akt vzdrou, ale ako prejav lásky a vďaky voči sebe,“ (s. 9).
Použitá literatúra:
Cil, Adriana. 2025. Z vyhorenia k znovuzrodeniu. Ako znovu objaviť a starať sa o svoju vnútornú silu. 1. vyd. Martin: HladoHlas. 230 s. ISBN 978-80-8216-044-7
Ende, Michael. 2019. Dievčatko Momo a stratený čas. 2. vyd. Bratislava: Verbarium. 309 s. ISBN 978-80-89956-25-8.
Kotrbová, Kvetoslava. 2023. Svojpomocné knihy. In Kotrbová, K. a kol.: Biblioterapia.sk. Bratislava: PRO SKIZP – Združenie na podporu rozvoja Slovenskej komory iných zdravotníckych pracovníkov, 2023. ISBN 978-80-974667-0-1 Dostupné na: https://www.biblioterapia.sk/svojpomocne-knihy/
Kotrbová Kvetoslava. 2023. Paremiologická terapia. In Kotrbová, K. a kol.: Biblioterapia.sk. Bratislava: PRO SKIZP – Združenie na podporu rozvoja Slovenskej komory iných zdravotníckych pracovníkov, 2023. ISBN 978-80-974667-0-1 Dostupné na: https://www.biblioterapia.sk/paremiologicka-terapia/
Kotrbová, Kvetoslava. 2022. Svojpomocné knihy v biblioterapii. s. 95-110. In Studia Scientifica Facultatis Paedagogicae č. 5/2022, Ružomberok: Katolícka univerzita, 2022. Dostupné online: http://studiascientifica.ku.sk/wp-content/uploads/2023/01/07_kotrbova_svojpomocne_knihy.pdf
Kotrbová, Kvetoslava. 2024. Pohyb v biblioterapii. ss. 118-130. In Merica, Marián, Belešová, Mária (Eds.) Žiak, pohyb, edukácia – vedecký zborník 2024. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave. 234 s. ISBN 978-80-223-5909-2 Dostupné online: https://www.biblioterapia.sk/wp-content/uploads/ZBORNIK-2024-vyber-Kotrbova.pdf
Multana, Tomáš, Multana, Michaela. 2024. Uvolněná síla zvuku a hlasu (USIZAH). Ostrava: Síla zvuku.cz. Dostupné na: https://silazvuku.cz/usizah/
Stehlíková, Monika. 2018. Tajomstvo reči tela. Príbehy a premeny. Nové Mesto nad Váhom: BodyTalks. Dostupné na: https://www.tajomstvorecitela.sk/vase-rozhovory-a-pribehy/
Vermeulen, Jacob, Vermeulen, Upala. 2025. Songdance – empowering people through creative expression. Brugge (Belgium): Songdance.co. Dostupné na: https://www.songdance.co/
Neprešlo jazykovou úpravou!
Kartu odporúčaného diela vytvorila:
PhDr. Kvetoslava Kotrbová, PhD., MPH, bývalá vysokoškolská pedagogička Katedry liečebnej pedagogiky Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, Slovensko.
Vytvorené: 22. apríla 2026
Naposledy aktualizované: 26. apríla 2026
Možnosť konzultovať indikácie a kontraindikácie diela, špecifické postupy alebo skúsenosti, pred, počas a po použití diela s autorkami príspevku: áno – kontakty viď podstránka konzultácie
Odporúčaný spôsob citácie:
Kotrbová, Kvetoslava. 2026. Odborná referencia literárneho diela Michael Ende Dievčatko Momo a stratený čas. In Kotrbová, K. a kol.: Biblioterapia.sk. Bratislava: PRO SKIZP – Združenie na podporu rozvoja Slovenskej komory iných zdravotníckych pracovníkov, 2023. ISBN 978-80-974667-0-1 Dostupné na: https://www.biblioterapia.sk/publikacia/odborna-referencia-diela-dievcatko-momo-a-strateny-cas/
Príspevok vznikol po skončení projektu bez podpory z programu Európskej únie Erasmus+, Kľúčová akcia 2 – Spolupráca medzi organizáciami a inštitúciami, KA210 -Malé partnerstvá pre spoluprácu v oblasti vzdelávania a prípravy. Názov projektu „Prototyp on-line učebnej pomôcky pre biblioterapiu”, číslo projektu 2022-1-SK01-KA210-VET-000082483. Reprezentuje názor autora a Európska komisia ani autor nezodpovedá za akékoľvek použitie informácií v ňom obsiahnutých.
